Berlín 7. marca (TASR) - Pompézne sťahovanie nemeckých vládnych inštitúcií z Bonnu do Berlína malo aj tienisté stránky - a niektoré z nich pretrvali až do súčasnosti. Z celkového počtu 184 diplomatických zastúpení cudzích mocností v Nemecku ich až 58 zostalo beznádejne uväznených v bývalom hlavnom meste. V drvivej väčšine prípadov ide o veľvyslanectvá krajín tretieho sveta, ktorým jednoducho chýbajú financie, aby si v novej metropole kúpili či prenajali reprezentatívne priestory, píše v dnešnom vydaní nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
Mnohí šéfovia zastupiteľských úradov si v Bonne pripadajú ako herci, ktorým javisko presťahovali o 500 kilometrov ďalej - zostali zabudnutí na nesprávnom mieste. "Rozhodnutia, ktoré nás zaujímajú, padajú úplne niekde inde," tvrdí jeden z nich, lebo: "Bez priamych kontaktov je však človek vo svete diplomatov takmer stratený".
Ak však ide o financovanie veľvyslaneckých rezidencií, končí sa všetka ochota hostiteľskej krajiny. "Dotované" veľvyslanectvá by odporovali medzinárodným zvyklostiam a nehodili by sa k suverenite jednotlivých štátov, tvrdí v tejto súvislosti berlínske ministerstvo zahraničných vecí. Nemecká vláda už ambasádam beztak veľmi vyšla v ústrety - úplne im prenechala rozhodnutie, kde budú sídliť. Žiaden nátlak na presťahovanie do Berlína nejestvuje.
Krajiny tretieho sveta si však život komplikujú aj bez cudzej pomoci - nie sú napríklad ochotné nasledovať vzor škandinávskych krajín, ktoré zjednotenými silami v Berlíne vybudovali pozoruhodnú spoločnú novú rezidenciu. Nielenže tým ušetrili financie, ale postarali sa aj o architektonické obohatenie novej metropoly.
Predovšetkým africkým štátom však takéto riešenie nevyhovuje, ich vzájomné vzťahy ešte nie sú natoľko stabilné ako v prípade severských krajín. "Ten, kto je naším priateľom dnes, nemusí ním nevyhnutne byť aj zajtra," zhrnul výstižne celý problém šéf jednej z afrických misií.
