Priština 15. novembra (TASR) - V Kosove sa v sobotu uskutočnia všeobecné voľby. Od náletov NATO z jari 1999 ide o najdôležitejšiu udalosť v juhosrbskej provincii, keďže na základe výsledkov hlasovania má riadenie každodenného života prejsť z OSN na miestne orgány.
Predvolebnej kampani dominovala otázka budúceho štatútu Kosova, napriek tomu, že 120-členné zhromaždenie, ktoré z volieb vzíde, nebude mať právomoci na jeho zmenu.
Strany zastupujúce albánsku väčšinu voľby označovali za dôležitý krok k nezávislosti a sľúbili rázne kroky smerom k uznaniu viac ako dvojmiliónového Kosova ako suverénneho štátu.
Napriek odporu časti lídrov kosovských Srbov, ktorí minuloročné komunálne voľby bojkotovali, reformné vedenie v Belehrade súkmeňovcov vyzvalo, aby sa na hlasovaní zúčastnili. Argumentuje tým, že hlas pre srbskú koalíciu je hlasom pre návrat Kosova k Srbsku a Juhoslávii.
Diplomati vyjadrili presvedčenie, že žiadna strana nebude príliš tlačiť na splnenie svojich predvolebných zámerov - všetci si totiž uvedomujú veľkú závislosť na pomoci a politickej podpore západných mocností, ktoré zatiaľ citlivú otázku konečného štatútu Kosova nechcú riešiť.
Analytici však tvrdia, že fungovanie inštitúcií novej samosprávy bude mať vplyv na to, či provincia nakoniec nezávislosť získa, alebo nie. "Je pravda, že o štatúte Kosova sa vo voľbách 17. novembra nerozhodne. Je ale tiež pravdou, že bez týchto volieb sa proces rozhodovania o štatúte nemôže začať," napísal popredný kosovskoalbánsky komentátor Skelzen Maliqi v denníku Koha Ditore.
PRÁVO POSLEDNÉHO SLOVA ZOSTÁVA OSN
Po rokoch srbských represií proti kosovským Albáncom sa jednotky Belehradu po jedenástich týždňoch náletov NATO z provincie stiahli a správu Kosova, ktoré oficiálne zostáva súčasťou Juhoslávie, prevzala OSN.
Aj po voľbách zostanú najdôležitejšie právomoci v rukách OSN, ktoré bude môcť vetovať rozhodnutia novovytvorených orgánov. V ich kompetencii sú oblasti od financií po poľnohospodárstvo. Okrem kosovského zhromaždenia - parlamentu - budú vytvorené aj iné nové inštitúcie, akými sú prezident, premiér a vláda.
Očakáva sa, že najviac kresiel v zákonodarnom zbore obsadia zástupcovia Demokratického zväzu Kosova (LDK) umierneného lídra Ibrahima Rugovu, ktorý v 90. rokoch viedol kampaň pasívneho odporu proti srbskej vláde v provincii.
Na druhom a treťom mieste pravdepodobne skončia strany s koreňmi v Kosovskej oslobodzovacej armáde (UCK), ktorá vznikla v roku 1998 a ktorej aktivity vyvolali tvrdú reakciu srbských síl a následný vojenský zásah NATO.
Menšinoví Srbi, ktorí sa po skončení vojny stali terčmi početných odvetných útokov zo strany miestnych Albáncov, majú potenciál zvoliť do nového parlamentu výraznú skupinu svojich zástupcov z koalície Povratak (Návrat), ktorú však vytvorila v Srbsku vládna koalícia Demokratická opozícia Srbska (DOS). Zatiaľ je ale neisté, aká bude účasť kosovských Srbov na hlasovaní.
Kosovskosrbskí lídri sú rozdelení v otázke, či sa na voľbách zúčastniť. Odporcovia argumentujú tým, že vzhľadom na ich zlé životné podmienky - Srbi v Kosove žijú v niekoľkých prísne strážených enklávach - nebol splnený základný demokratický rámec pre konanie hlasovania.
Medzinárodní predstavitelia v tejto súvislosti vyjadrili obavy z prepuknutia násilností medzi oboma srbskými tábormi - stúpencov a odporcov volieb. Náznaky tohto vývoja sa objavili počas predvolebnej kampane, keď na stredajšom mítingu v meste Zvečan vybuchla nálož. Zodpovednosť za incident sa pripisuje srbským odporcom volieb.
Svoje hlasy môže odovzdať aj zhruba 105.000 Srbov a príslušníkov iných menšín, ktorí z Kosova ušli do iných častí Juhoslávie. K dispozícii majú hlasovacie miestnosti v Srbsku a Čiernej Hore. Ďalších 70.000 má možnosť hlasovať na území Kosova.
Podľa Milana Ivanoviča, protivolebného aktivistu z Kosovskej Mitrovice, sa na hlasovaní, "napriek extrémnej mediálnej kampani, hrozbám, vydieraniu a klamstvám", zúčastní menej ako polovica zaregistrovaných Srbov.
1 3 ari juh
