Budapešť 24. mája (TASR) - Úprava trestného poriadku týkajúca sa šírenia nenávisti, ktorú maďarský parlament prijal 8. decembra, je protiústavná. Vyplýva to z jednohlasne prijatého rozhodnutia, ktoré dnes v Budapešti zverejnil maďarský ústavný súd.
V súvislosti s právnou normou vyjadril prezident Ferenc Mádl obavy z toho, že prijatím novely by súdy vo väčšej miere obmedzovali slobodu prejavu, než ako to pripúšťa ústava, a že počas súdnych procesov by mohli vzniknúť vážne neistoty.
Hlava štátu sa 22. decembra obrátila so žiadosťou o preverenie tejto úpravy na ústavný súd.
Podľa verdiktu ústavného súdu v prijatej norme vyzdvihovaním pojmu burcovania k nenávisti a výzvy k násilnému činu zákonodarca natoľko rozšíril okruh trestných činov, že to je v rozpore so základnou právnou normou.
Podobne aj nový prvok v trestnom poriadku - skutok hanobenia - neopodstatnene a nepomerne obmedzuje ústavou zaručenú slobodu prejavu, píše sa v rozhodnutí.
Zákon o šírení nenávisti vyvolal ostrú diskusiu medzi maďarskými poslancami. Návrh vypracovaný rezortom spravodlivosti schválil zákonodarný zbor minimálnou väčšinou v pomere 184-180 hlasov. Popri opozícii nepodporoval totiž normu ani koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ).
Po zverejnení rozhodnutia súdu liberálny poslanec Mátyás Eörsi vyhlásil, že SZDSZ už pripravil nový návrh. Svoje hlboké sklamanie nad súdnym verdiktom vyjadril tajomník Maďarského zväzu židovských náboženských obcí (MAZSIHISZ) Gustáv Zoltai.
Podľa parlamentom prijatej normy by sa ten, kto na verejnosti štve k nenávisti, alebo vyzýva k násilnému činu voči niektorému národu, národnej, etnickej, rasovej, náboženskej skupine, alebo jednotlivej skupine obyvateľstva, dopustil trestného činu. Za takýto čin môže byť trestaný odňatím slobody až do troch rokov.
V prípade verejného hanobenia osôb z dôvodu ich národnej, etnickej, rasovej, alebo náboženskej príslušnosti by išlo o priestupok, a je možné ho odsúdiť na odňatie slobody do dvoch rokov.
