FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Pred rozhovorom sa dvakrát pýtal na témy a skonštatoval, že niektoré z nich nezodpovie.
Prišiel o pol hodiny neskôr a povedal, že nám dáva čas pol hodiny.
V parlamente práve vrcholila rozprava k zákonom ministra zdravotníctva Zajaca, ktoré Slobodné fórum odmieta podporiť.
Nakoniec však bolo všetko inak.
PETER BÓDY odpovedal na všetky otázky SME a počas hodiny rozhovoru ochotne pózoval fotografovi.
Ako vnímate rozpravu k zákonom? Belohorská v nej operovala spôsobom nacistických praktík, vy ste ju označili za citové vydieranie.
Opozícia má oprávnený negativistický pohľad na reformu, nielen zdravotnícku. Je to normálna praktika opozície - obávam sa však, že nie celkom najšťastnejšia. Poslanci Slobodného fóra hlasovali za programové vyhlásenie vlády, a preto sa budú správať veľmi zodpovedne k tomu, za čo hlasovali, ale rovnako zodpovedne sa budú správať aj k reformám, ale predovšetkým k občanom Slovenska.
Pred pár dňami ste sa za Slobodné fórum stretli s Rudolfom Zajacom v diskusii, či podporíte jeho zákony. Verdikt znel - nie. S čím presne nesúhlasíte?
Stretnutie s pánom ministrom nebolo prvé. Týždeň predtým sme sa na môj impulz a na impulz Slobodného fóra stretli so zástupcami Lekárskej komory, lekárov Slovenska, Združenia na ochranu pacientov. Veľmi pozorne sme si vypočuli ich argumenty. Pán minister so svojím tímom na týchto zákonoch veľmi tvrdo pracoval, no našou zásadnou výhradou voči nim je veľa odkazov na zatiaľ nevykonané uznesenia.
Zjednodušene a konkrétne to znamená čo?
Po prvé: na vyhlášky alebo výnosy ministra - my nemôžeme podpísať bianko šek na niečo, na čo už ako poslanci nebudeme mať dosah. Po druhé: absencia dopadových štúdií na jednotlivé skupiny obyvateľstva v znení paragrafov tých zákonov - týka sa to liekovej politiky a zdravotníckych výkonov so spoluúčasťou pacienta. Po tretie: prechod zdravotníckych zariadení a poisťovní z verejnoprávnych, respektíve neziskových inštitúcií na akciové spoločnosti. Nemáme s tým skúsenosť, akciové spoločnosti sa však väčšinou riadia ako spoločnosti zamerané na zisk. Neviem si zatiaľ predstaviť, že by išlo o akciové spoločnosti, ktoré budú síce zamerané na zisk, ale budú ochudobňovať pacienta. V zákone to nie je presne zadefinované.
Obávate sa, že v rámci tých akciových spoločností by mohli profitovať záujmové skupiny vybraných politických strán?
Nemám záujem podozrievať ministra a jeho tím z niečoho nečestného. Vážim si, že pri našom stretnutí dal osobnú záruku, že k takému niečomu nedôjde. Lenže tá záruka má jednu chybu - musel by byť ministrom naveky.
Podľa našich informácií vám po stretnutí so Zajacom minister večer telefonoval a priznal, že ste mali relevantné pripomienky. Je to tak?
Áno, je to pravda.
Bol z toho nešťastný?
Skôr som bol nešťastný ja - obdivujem prácu pána Zajaca a sme si ľudsky aj dosť blízki. Chápem jeho rozsrdenosť na pripomienky Slobodného fóra, ale tie sú opodstatnené. Teraz už závisí len od toho, či prejdú do druhého čítania, či budú pred ním opraviteľné, alebo bude procedurálnym návrhom všetkých šesť zákonov zmietnutých a budú predložené na prepracovanie.
Povedal vám teda, že sa bude snažiť o prepracovanie zákonov podľa vašich predstáv?
Obávam sa, že ich filozofia nie je nastavená na pozmeňujúce zákony.
Mikloš v rozhovore pre SME kritizoval postoje fóra k sociálnym zákonom. Hovoril, že práve súčasní poslanci SF nad nimi mali ešte v rámci SDKÚ gesciu vo výboroch. Vymenoval vás, panie Martinákovú a Navrátilovú. Argumentoval: "Keď sa ich poslanci SDKÚ pýtali, či majú za ne hlasovať, bolo im povedané, že áno. Vtedy sociálne zákony podporovali. Dnes, keď sú v Slobodnom fóre, dávajú od nich ruky preč." Vraj vás tie Miklošove vety urazili?
Pán Mikloš nemá presné informácie. Do Národnej rady prichádzali novely zákonov o sociálnej pomoci v takých zneniach, že ja som do nich musel v rámci výboru vkladať možno hrubšiu časť pozmeňujúcich zákonov, ako bol samotný zákon. Ak sme chceli v smere zneužívania sociálnych dávok na Slovensku situáciu zmeniť, museli sme tie pozmeňujúce návrhy a následne celkový zákon podporiť. Pán Mikloš nemá pravdu.
Aká by bola situácia v rámci schvaľovania šiestich Zajacových zákonov, keby ste v SDKÚ zostali? Keby ste po situácii s Ivanom Šimkom nezaložili platformu a neskôr stranu? Zdržali by ste sa hlasovania? Hlasovali by ste proti?
Šiesti poslanci neodišli z SDKÚ kvôli Ivanovi Šimkovi, ale pre spôsob výkonu moci. To je zásadný problém. My sa obraciame vždy na občana Slovenska a jednak vo vládnej koalícii a jednak vo vládnom programe hľadáme širokú podporu na presadzovanie reforiem. Tie však musia mať pozitívny dosah na občanov. Ja hlasujem vždy slobodným spôsobom. Či budem v SDKÚ, v Slobodnom fóre, alebo ako nezávislý, pôjde o moje vnútorné osobné rozhodnutie, vyplývajúce z načúvania občanom.
Cítili ste sa v SDKÚ slobodne?
Spočiatku to naozaj bola eufória. Veril som spôsobu reforiem a štýlu politiky, ktoré presadzuje SDKÚ. Všetko bolo nasmerované k európskym štruktúram, k Európskej únii, čo je pre mňa ako eurooptimistu či eurorealistu podstatné. Mierne sklamania prišli pri jednotlivých rokovaniach na pôde klubu SDKÚ, kde bolo málo priestoru na diskusiu a navyše aj v štýle riadenia klubu. Keď sa na koaličnej rade zúčastňovali vždy len dvaja ľudia, namiesto toho, aby tam pán Hort prizýval odborníkov.
Premiér a šéf SDKÚ sa nedávno stretol s nezávislými poslancami, hovoril s nimi podľa Nemcsicsa o aktuálnych otázkach, aj o reformách. Stalo sa, že sa stretol ako šéf SDKÚ s vami, ešte členom klubu tej politickej strany, a žiadal vás o názor na nejakú vec?
Nie, nestalo sa to.
Ako hodnotíte skutočnosť, že najskôr sa stretol s ľuďmi, čo vyšli z KSS a HZDS, a až o pol roka požiadal o stretnutie s vami, členmi Slobodného fóra, ktorí vyšli z SDKÚ?
Je to len vizitka štýlu politiky pána premiéra.
Napriek tomu - nejde zo strany Slobodného fóra v otázke nepodpory Zajacových zákonov len o boj o voliča? S SDKÚ ste vlastne v rovnakom priestore konkurentmi.
Vždy je priestor na to, aby ktorákoľvek z politických strán bojovala o svojho voliča. Slobodné fórum však šesť zákonov ministerstva zdravotníctva posudzovalo z oboch strán - aj z pozície tých, ktorých sa dotýka, aj z pozície tvorcov. Naše rozhodnutie preto vyplýva len a len z podporného hľadiska.
Je verejne známe, že Dzurindu trápil najmä odchod Martinákovej a vás z SDKÚ. Je to tak?
To neviem posúdiť, je to otázka na pána Dzurindu.
Vtedy vás o stretnutie požiadal. Čím vás chcel presvedčiť, aby ste zotrvali v SDKÚ?
Šlo o korektný, čestný a poctivý rozhovor. No jeho výsledok poznáte.
Ivan Šimko pred mesiacom pre Domino fórum povedal, že požiadavka fóra neísť do vlády, kde je premiérom Mikuláš Dzurinda, bola "naozaj dosť kategorická". Zmenil stanovisko aj v tom, že Dzurindov štýl politiky je "reformovateľný". Myslíte si to aj vy?
Naozaj je to kategorická požiadavka, ale veľmi presná. Ja osobne som neodišiel z klubu SDKÚ preto, že bol odvolaný Ivan Šimko. Ivan Šimko je len osoba, ktorá vyjadrila v rámci SDKÚ svoj slobodný názor. A ten bol zamietnutý, popretý, zničený. A nielen v rámci osoby ako takej, ale aj v rámci politickej strany. Pre mňa to znamenalo toľko, že vnútri tej politickej strany je niečo choré. Takže som odišiel pre štýl, akým bol istý minister odvolaný z postu a akým spôsobom bol človek z politickej strany zbavený svojho postu v nej.
Pre vás platia slová Ivana Šimka - že Slobodné fórum by malo prehodnotiť svoj postoj a vstúpiť do vlády, alebo slová Zuzany Martinákovej - že v tejto otázke niet o čom rokovať?
Platia slová predsedníčky.
Po ustanovujúcom sneme Ivan Šimko pred kľúčovými ľuďmi SF hovoril, že strana by sa mala orientovať aj na voličov KDH, smerovať viac ku kresťanskej línii. Vy ste však s Opaterným známy ako zástanca liberálnych hodnôt v strane. Ako sa bude jej profilácia vyvíjať?
Som zástancom toho, že kresťanské tradície môžu byť realizovateľné len v slobodnom priestore, ale platí to aj naopak. Len v slobodnom priestore môžeme vyznávať kresťanské hodnoty. Takže to staviam na rovnakú rovinu, kresťanskú aj liberálnu platformu.
Ste veriacim človekom?
Áno.
Boli ste vrcholovým športovcom. Na zmenu spôsobu života treba po nehode neprepadnúť sebaľútosti veľmi silnú osobnosť. Mali ste zlé obdobia?
Každý ich má. Striedajú sa podľa toho, akým spôsobom nás vnímajú ľudia a akým spôsobom sa s nimi snažíme vyrovnávať. Používam priebehový čas práve preto, že neexistuje definitíva. Zlé obdobia boli vždy kompenzované rodinou, športom - i na vozíku, ale aj ustavičnou prácou. Za celých 30 rokov svojho života so zdravotným postihnutím som nemal ani jedno obdobie, keď by som bol nezamestnaný. Práca je asi najlepší liek na všetky problémy. Ak človeka niečo baví, potom stojí za to to robiť. A ak stojí za to niečo robiť, stojí za to robiť to dobre.
Čo sa vám vlastne stalo?
Pri športovej gymnastike, dvojitom salte vzad, mal som úraz, dolámal som si krčné a hrudné stavce s následnou miechovou léziou. Ochrnul som na všetky štyri končatiny. Neskôr som sa naučil chodiť, ale v 90. rokoch prišlo k recidíve v miechovom kanáli, čo ma opäť vtlačilo do vozíka.
Ruky máte v poriadku, nie?
Mám ich ochrnuté čiastočne.
Koľko ste mali rokov?
Dvadsať.
Čo všetko ste museli zmeniť vo svojom živote? V čom ste si uvedomovali mantinely pre slušný spôsob života, zvlášť v komunistickom režime, ktorý hendikepovaných odsúval na okraj spoločnosti?
Snažil som sa žiť vždy v spoločnosti zdravých ľudí. Nikdy som nerozmýšľal o tom, ako sa integrovať - ja som to jednoducho robil. Problémom naozaj bolo, že v minulom režime boli ľudia so zdravotným postihnutím odkladaní nabok.
Ako to komunisti robili? Nechceli vtedy zriaďovať aj akési tábory?
Tie existovali, dodnes existujú. Treba ich transformovať na diagnostické centrá či ústavy pre dlhodobo chorých. Ľudia tam nemôžu byť 20 rokov vytrhnutí zo života, v ktorom by mali prirodzene rásť, žiť a produkovať.
Je vôbec hendikep tým správnym slovom? Nie je pre ľudí zdravotne postihnutých urážkou?
Ste na správnej ceste, ako nazývať ľudí, ktorí majú istý hendikep. Všetci istý hendikep máme, ale niektorí ho majú väčší, iní menší. Na Slovensku je zaužívaný výraz občan so zdravotným postihnutím. V Spojených štátoch je na to veľmi zaujímavý výraz - people with special needs. Ľudia s osobitnými potrebami. Aj tie osobitné potreby sa nevzťahujú len na občanov so zdravotným postihnutím, ale aj na výnimočne vzdelaných. Na ľudí, ktorí majú vysoké IQ a nemôžu byť vzdelávaní a vychovávaní v bežnom prostredí. To je asi ten najvýstižnejší výraz. A od toho by sa mala vyvíjať ich výchova, vzdelávanie, zaradenie v spoločnosti.
Neuvažovali ste ani na chvíľu presťahovať sa trebárs do Ameriky, kde má vozičkár rovnaké šance na slušný život ako ten, čo je rozdielny len v tom, že má zdravé nohy?
V Amerike platí ústavný zákon ako antidiskriminačný v rámci komunikácie a prístupu všetkých občanov so špeciálnymi potrebami k úradom a všetkému, čo sa v spoločnosti deje. Škandinávsky systém je systémom vzdelávania a výchovy od detstva. U nás máme obrovskú šancu spojiť oba tie systémy. Vytvoriť podmienky pre osoby so špeciálnymi potrebami tak, aby to, čo je v nich a čo bolo do nich vložené, bolo aj využité.
Marek Eben, ktorého manželka je roky na vozíčku, rád hovorí, že by si v prípade, keby sa jej nestala nehoda, neužili kvalitu vlastného života súčasných rozmerov. Je to u vás rovnaké?
Ako vnímate naše spoločné stretnutie?
Podnetné.
Je pre vás obohatením?
Je.
Tak má asi pán Eben pravdu.
Povedzte - koľko kolegov politikov má porovnateľné morálne a intelektuálne kvality s priateľmi, s ktorými sa stretávate v súkromí?
Na pôde parlamentu je bezpochyby veľa inteligentných, vzdelaných a dobrých ľudí. Nedokážem tú otázku presne zodpovedať - pretože ich som si nevybral. Vybral som si tých, s ktorými komunikujem v súkromí. A musím povedať, že som na hony vzdialený od toho, aby som takéto veci porovnával. Myslím, že v každom z nás je veľká miera dobra - len ho treba hľadať a nájsť.
Baví vás po všetkých žabomyších vojnách politický svet? Nepociťujete, že ste sa z pohody a jasných pravidiel dostali do nečistého sveta hier?
Je to zaujímavá otázka, ale nie je to nečistý svet hier.
Svet hier je to však bezpochyby.
Je to svet, v ktorom treba veľmi veľa pracovať. Nikdy som si nemyslel, že v politike sa budem ulievať, nikdy som to nerobil. Zvolil som si ťažšiu a možno zodpovednejšiu cestu. V Slobodnom fóre sa budem vždy držať toho, čo som povedal pri vstupe do politiky. Že sa vraciam späť do lavíc - obrazne - do školských lavíc. A učiteľom v nich je pre mňa občan Slovenska. Ktorého potrebujem počúvať.
Autor: DAŠA MATEJČÍKOVÁ
