Podnikateľ JAROSLAV ZÁVODSKÝ poskytol SME rozhovor.
Stretol sa vo vašom dome Dzurinda s Mečiarom?
(smiech)" To je totálny nezmysel. Som za SDKÚ, tak prečo by som si k sebe mal púšťať pána Mečiara? Dzurindovi som pomohol založiť SDKÚ.
Keby sa také stretnutie medzi dvomi kolami prezidentských volieb uskutočnilo, čo by ste si o tom mysleli?
Nemôžem to posúdiť, lebo nepoznám všetky súvislosti, na základe ktorých funguje politika. Určite existujú situácie, keď by sa ľudia z nejakých politických dôvodov mohli zísť, ale možností prečo, je milión. Sú to len dohady. Ale ako poznám názory na Dzurindu, on nikdy nikoho neurážal - ani Mečiara. Je politik a je na politickej scéne. Politici ho nemôžu zlikvidovať, iba ak jeho vlastní ľudia.
SDKÚ je pre vás najbližšou politickou stranou?
Z ľudského hľadiska absolútne. Politiku aplikujem na nejaké činy. Ak aj SDKÚ robí chyby, je to preto, že je to určitá skupina ľudí a Dzurinda sa nemôže za každého zodpovedať. Môžeme ich pranierovať, ako chceme, žiadna strana toľko neurobila.
Primátorovi Liškovi, kým ešte nebol ministrom Dzurindovho kabinetu, ste predali Audi. V tendri bola vaša firma Araver prihlásená ako jediná.
A aký by bol rozdiel, keby sa prihlásili dve firmy? Žiadny. Nikomu som nezakázal prihlásiť sa.
Uspeli by iní podnikatelia s vami v konkurencii?
Povedal som, že je môj darček - aby sa primátor vozil v aute z mojej firmy. To už nie je o biznise. Neexistuje, aby niekto dal primátorovi lepšiu ponuku ako ja. Kto má pomôcť mestu, keď nie podnikateľ, ktorému sa darí? Bral som to ako povinnosť, všetko ostatné sú konštrukcie. Ročne predám 3000 áut. Čo je to jedno auto? Niekto potom vytiahne jedno auto a spojí to s niečím, čo som pred tromi rokmi podporil v úplne iných súvislostiach.
Bolo to brané ako politický lobing.
Auto som Liškovi predal za nákupnú cenu. Nezarobil som na tom ani korunu, ba prerobil som 50-tisíc. Dal som strane 200-tisíc. A potom sa dočítam, že je to politický lobing. Už mi to pripadá, že sa musí hľadať niečo za každú cenu, aby noviny boli ziskové.
Vaša firma Araver sponzorovala aj knihy Kukanovcov. V roku 1998 knihu Ako chutí diplomacia Zdenky Kukanovej a predvolebnú knihu kandidáta na prezidenta Kukana tento rok. Ako ste sa k tomu dostali?
Kukana som sponzoroval, ešte keď bol pri moci Mečiar. Mal som z toho veľké nepríjemnosti. Nemal firemné auto, tak som mu zapožičal. Sponzoroval som ho čisto z ľudského hľadiska, lebo je to výborný človek, aj ako priateľa. Nešlo tam o stranu. Bolo to úplne nezištné. Nepozerám sa naňho ako na politika.
Odkedy sa poznáte?
Od 90. rokov. Že si rozumieme aj politicky, to vyplynulo až neskôr. Nikdy som nebol v žiadnej strane. Bol som nestraník. Čo vyvádzali mečiarovci, Lexa a ďalší, som považoval z ľudského hľadiska za nevhodné. Nemohol som vedieť, že Kukan raz bude ministrom zahraničných vecí, hoci sa to teraz dáva do súvisu.
Stretávali ste sa aj v rámci prezidentskej kampane?
Áno, pri príprave a podpore kampane. Naposledy sme sa videli na Veľkú noc na futbale, krátko po voľbách. Stretával som sa s ním ani nie ako s predstaviteľom SDKÚ, ale ako s človekom. Mal na to, bol by dobrý na reprezentovanie krajiny, podľa vrcholových predstaviteľov sa posudzuje dianie v krajine. Gašparovič bol vždy uletený, stratená ovca.
Stretávate sa aj s Dzurindom?
Môj dom a vládna vila sú vedľa seba, ale málokedy sa stretneme. Nie sme kamaráti. Pozná ma, vie, kto som. Vie, že som nepodľahol mamonu dostať fabriku zadarmo.
Kedy ste sa stretli naposledy?
V hoteli Tatra mal podnikateľské stretnutie a vysvetľoval niečo o skupinke.
Autor: JÁN MALOCH
