Ženeva 7. marca (TASR) - Kríza, prebiehajúca na hraniciach v severnej časti Macedónska, vyvolala v utorok intenzívnu diplomatickú aktivitu. Ide najmä o stretnutie generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona s generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom v New Yorku, komentuje situáciu na Balkáne švajčiarsky denník Le Temps.
Robertson s Annanom hovorili aj o tom, že Juhoslovanská zväzová republika (JZR) by mohla rozmiestniť svoje jednotky na južných hraniciach s Kosovom, ktoré oddeľujú JZR od Macedónska. Ak by sa tento krok mal vykonať rýchle, mal by za následok ďalšie riziká. Juhosrbská provincia Kosovo, aj keď je oficiálne podľa rezolúcie OSN č. 1244 "juhoslovanská", žije od skončenia bojov v JZR v júni 1999 prakticky nezávisle, konštatuje Le Temps. Ak by sa do regiónu vrátili juhoslovanské sily, aj ako "výplň" v nárazníkovej oblasti medzi Macedónskom a Kosovom, obyvatelia provincie by sa na tento krok pozerali zlým pohľadom. Pre nich by návrat juhoslovanských síl znamenal koniec sna o nezávislosti, komentuje denník.
Oficiálne rozhodnutie o vydaní povolenia na rozmiestnenie juhoslovanských síl pozdĺž kosovsko-macedónskych hraníc sa má oznámiť tento týždeň, povedal G. Robertson. Súčasne v utorok Macedónsko oznámilo, že je rozhodnuté zlikvidovať albánske povstanie. "Albánski povstalci budú politicky aj vojensky porazení a vyhnaní. Nedostanú ani kúsok macedónskej pôdy. Nebudeme rokovať so zástupcami terorizmu, šíriteľmi rasovej a etnickej nenávisti," zdôraznil macedónsky prezident Boris Trajkovski v parlamente v Skopje.
Macedónsky minister zahraničných vecí Srdjan Kerim v utorok odletel zo Skopje do New Yorku, kde sa má dnes zúčastniť na schôdzi Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), venovanej zhoršujúcej sa situácii v regióne. Macedónsko bude na schôdzi BR OSN požadovať vytvorenie bezpečnej prihraničnej oblasti vo vnútornej časti Kosova, uvádzajú noviny. Tým sa má zabrániť prenikaniu albánskych povstalcov do Macedónska cez územie juhosrbskej provincie Kosovo.
Vláda v Skopje má plnú podporu Západu, podotýka denník. Podporu Macedónsku vyjadrila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Európska únia (EÚ) prostredníctvom švédskeho predsedníctva únii, ďalej Francúzsko vyzvalo KFOR, aby "si plnili všetky povinnosti" a zabránili ďalším aktivitám ozbrojených skupín.
Predseda srbskej vlády Zoran Djindjič udalosti na macedónsko-kosovských hraniciach komentoval slovami, že teraz je už jasné, v čom spočíva problém: "Nejde o boj albánskeho obyvateľstva za svoje práva, ale o organizovaný terorizmus, ktorého cieľom je zmeniť pomer síl na Balkáne."
Pre macedónskeho prezidenta Borisa Trajkovského (44) je situácia na hraniciach s Kosovom skúškou ohňom na medzinárodnej scéne, uvádza ďalej Le Temps. Až doteraz sa počas úradovania Trajkovski nedopustil nijakej chyby. Ideálne stelesňuje toleranciu a rozmanitosť, ktorú krajina počas uplynulých 10 rokov viac-menej udržiavala uprostred prudkých zvratov na Balkáne. V macedónskej vláde je niekoľko ministrov albánskeho pôvodu, uzatvára Le Temps.
