Kaštieľ v Dubnici zozadu, zboku, zvnútra - všade chátra. Dobre vyzerá len spredu, snímka vľavo dole. FOTO SME - NINA MICHALÍKOVÁ
Rozlohou najväčší kaštieľ na Slovensku, postavený pred 360 rokmi, stojí medzi panelákmi, garážami a prosperujúcim pohostinstvom v Dubnici nad Váhom. Mesto chce kultúrnu pamiatku zachrániť, od roku 2000 však hľadá investora. Prečo? Komunisti objekt zruinovali.
Zástupcovia obce ako vlastníci kaštieľa sú zúfalí. Do objektu investovali milióny, ďalších 300 však na jeho záchranu nemajú. A zdá sa, že nikomu na záchrane dedičstva z roku 1644 nezáleží.
Rekonštrukcia a la KSS: Baroková klenba? Zrušená!
Rekonštrukcia zdevastovanej budovy sa začala v 80. rokoch bývalého režimu. Vtedy bol kaštieľ majetkom ministerstva kultúry a financoval ho zadlžený štát. Efektivita práce tam však nebola žiadna.
Denníku SME to potvrdil vedúci oddelenia výstavby mestského úradu Jozef Čupák. "Strecha sa zrekonštruovala lajdácky, porobili sa nevhodné priečky, ktoré museli preč, železné zárubne, ktoré sa časom takisto búrali."
Riadnu prácu si neurobili vtedajší zamestnanci pamiatkového ústavu. Ich čudný dohľad nad rekonštrukciou má na svedomí, že štukatérska výzdoba a fresky sú zničené a barokové klenby nahradili v mnohých miestnostiach rovným stropom!
Mesto sa snažilo: po 12 rokoch zistilo, že márne
V takomto stave prešiel kaštieľ v roku 1992 pod správu mesta, a to sa rozhodlo napraviť, čo sa dá. Stálo ho to ročne 7 miliónov.
Po ôsmich rokoch obecných investícií má budova obnovenú medenú strechu aj vežu, je staticky zabezpečená, má chemickú izoláciu, zriadenú kanalizáciu, vodu aj kúrenie.
Na ďalšiu rekonštrukciu však chýbajú prostriedky a vyzerá to tak, že milióny z majetku mesta vyšli navnivoč. Z 365 okien je totiž osadených iba 50, a chlad, dážď, slnko, vietor, ktorý zvyšnými 315 prechádza, kaštieľ ruinuje podobne ako komunisti.
Preto sa hľadá zahraničný investor - málokto však dúfa, že niekto dá do zničenej kultúrnej pamiatky svoje peniaze po poznaní, ako sa s takými objektmi na Slovensku zaobchádza.
Záchrana slovenskej pamiatky: rezignácia?
Potenciálnych záujemcov už bolo niekoľko.
Vedúci oddelenia výstavby mestského úradu Jozef Čupák priznáva: "Pred pár rokmi tu chceli talianski hoteliéri zriadiť hotelovú školu pre celú strednú Európu - súhlasili sme s tým. Šlo predsa o záchranu dedičstva. Odradila ich však aj rozloha a stav, v akom sa nachádza."
O kaštieľ prejavili následne záujem Belgičania - po zistení neutešeného stavu objektu aj oni na kúpu rezignovali.
"V najbližšom období očakávame potenciálnych záujemcov z Cypru," s nádejou hovorí Čupák.
Investorov im sprostredkúvajú najaté agentúry a oficiálne politicko-podnikateľské návštevy v Dubnici nad Váhom. Objekt sa svojho času ponúkal aj cez internet.
Prednosta vie, čo je ideálne. A čo reálne?
Podľa prednostu Mestského úradu Miroslava Olaša boli miliónové investície v poriadku, hoci budova leží ladom. "Videli ste kaštieľ pred desiatimi rokmi? Je to veľký rozdiel."
Prioritnejší je však podľa neho "šport na dobrej úrovni, ktorý dotujeme". Na druhom a treťom mieste vymenuje prednosta udržiavanie komunikácií a investície do výstavby bytov.
Olaša je teda optimistický: "Kaštieľ treba predať. Investor objekt zrenovuje a mestu sa vrátia investície. To je ideálne."
Zatiaľ však nie reálne. To priznáva aj sám.
Už dnes uvažuje o využití súťaže na získanie fondov z Európskej únie. V rámci kapitoly "infraštruktúra a cestovný ruch" by sa dalo získať až 5 miliónov eur.
Príprava projektu je však odsunutá na koniec roka 2005.
