Moskva 21. mája (TASR) - V Moskve sa dnes začal prvý summit EÚ-Rusko po prvomájovom rozšírení únie o desať nových členov. Od stretnutia sa očakáva veľký krok k prijatiu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Ruský prezident Vladimir Putin na úvod kremeľského stretnutia vyhlásil, že v dialógu medzi EÚ a Ruskom "by nemali byť vedúci a vedení". Úniu okrem iných zastupujú predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi, komisár pre obchod Pascal Lamy, komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten a zástupcovia predsedníckej krajiny, írsky premiér Bertie Ahern a šéf diplomacie Brian Cowen.
Delegácie oboch strán vo štvrtok do neskorej noci pracovali na finalizácii podmienok prijatia Ruska do WTO. "Mám dojem, že dnešná diskusia je pokusom o vypracovanie konečného balíka," povedal Lamy vo štvrtok. Ako dodal, "maratón" obchodných rokovaní, ktoré trvali šesť rokov, sa priblížil k "cieľovej čiare".
Rusko, najväčšia ekonomika mimo WTO združujúcej 147 krajín, musí ako podmienku pre vstup uzavrieť dohody s každým členom organizácie, ktorý o to požiada. Rusko musí ešte podpísať dohody s EÚ - svojím najväčším obchodným partnerom, USA a Čínou.
Spory sa sústredia okolo tlaku EÚ, aby Rusko na domácom trhu zvýšilo ceny energií na svetovú úroveň. Únia argumentuje, že lacná energia je prakticky vládnym subvencovaním ruského priemyslu. Rusko požiadavku odmietlo argumentujúc, že lacná energia je jeho prirodzenou výhodou.
Moskva sa tiež stavia proti požiadavkám EÚ na otvorenie svojho bankového, finančného a telekomunikačného sektora zahraničnej konkurencii.
Únia vyzýva Rusko, aby podpísalo Kjótsky protokol z roku 1997 zameraný na redukciu emisií tzv. skleníkových plynov, považovaných za jeden z hlavných faktorov globálneho otepľovania.
Ruská federácia sa však podpisu bráni v obavách z negatívnych dôsledkov pre svoje hospodárstvo. Aby protokol vstúpil do platnosti, musí ho ratifikovať najmenej 55 krajín, ktoré boli v roku 1990 zodpovedné za 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov. Keďže USA a iné dôležité krajiny sa odmietli ku Kjótskemu protokolu pripojiť, potrebné minimum je možné dosiahnuť len so súhlasom Ruska. Doteraz protokol schválili krajiny zodpovedné za 44 percent produkcie skleníkových plynov, pričom Rusko sa na emisiách podieľa 17 percentami.
Vzťahy medzi EÚ a Ruskom tento rok utrpeli aj v súvislosti s rozšírením únie o desať krajín, vrátane troch bývalých sovietskych republík, čo Moskva považuje za poškodenie svojich obchodných záujmov.
Spor sa podarilo urovnať len päť dní pred historickým rozšírením, keď EÚ a Rusko podpísali dohodu, ktorá zmiernila ruské hospodárske obavy a zaručila jazykové práva pre rusky hovoriacich obyvateľov Litvy, Lotyšska a Estónska.
Rokovania Ruska o členstve vo WTO sa začali so 160 problémovými oblasťami. Ich počet sa podarilo znížiť na tri až štyri, väčšinou súvisiacich s liberalizáciou obrovského ruského sektora zemného plynu, ktorý je predmetom veľkého záujmu zahraničných investorov.
Aby sa stalo členom WTO, Rusko musí ešte uzavrieť dohody s viacerými krajinami a implementovať ich do svojej legislatívy. Vzhľadom na to, že EÚ sa na ruskom obchode podieľa viac ako 50 percentami, analytici prípadnú dohodu s úniou považujú za najväčší krok v realizácii ambícií Moskvy. Ruská vláda prisľúbila výsledky do konca roka.
Ak sa dohodu podarí uzavrieť, je možné, že s Francúzom Lamym ju zapijú Sovietskym šampanským - jedným z mnohých ruských produktov, ktoré zatiaľ unikajú dlhej ruke pravidiel WTO o geografických názvoch.
