New York 7. marca (TASR) - Juhoslávia, ktorá bola roky vylúčená z Organizácie Spojených národov (OSN), v utorok pozvala túto svetovú organizáciu, aby si otvorila svoj úrad v Belehrade. Informoval o tom juhoslovanský premiér Zoran Žižič.
"Povedal som generálnemu tajomníkovi Kofi Annanovi, že vláda urobí všetko, čo je v jej silách, aby umožnila otvorenie úradu OSN v Belehrade," povedal Žižič pre agentúru Reuters v utorok po skončení súkromného stretnutia s Annanom a 15 členmi Bezpečnostnej rady (BR).
Kofi Annan prijal pozvanie navštíviť Belehrad a vyjadril nádej, že sa bude môcť zúčastniť aj na slávnostných ceremoniáloch pri príležitosti otvorenia nových pobočiek OSN. K tomu by malo dôjsť v priebehu niekoľkých mesiacov.
Diplomatická pôda OSN v Juhoslávii bude zahŕňať aj kancelárie Misie OSN v Kosove (UNMIK), aby bolo možné viesť promptné konzultácie so Spojenými národmi a mierovými silami KFOR v provincii Kosovo.
Členstvo Juhoslávie v OSN obnovilo Valné zhromaždenie združujúce 189 krajín sveta v novembri minulého roku. Stalo sa tak osem rokov po tom, ako Juhoslávia upadla do diplomatickej krízy vyvolanej rozpadom bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (SFRJ) a vládou jej autoritárskeho exprezidenta Slobodana Miloševiča.
Po zvrhnutí Miloševiča a nástupe vlády Vojislava Koštunicu koncom minulého roku Juhoslávia začala obnovovať dlho zmrazené diplomatické kontakty so susednými i ďalšími krajinami a v rámci tohto úsilia požiadala aj o členstvo v OSN.
Podľa vyhlásenia Bezpečnostnej rady, ktoré poskytol novinárom predseda rady Volodimyr Jeľčenko z Ukrajiny, členovia BR pozitívne prijali myšlienku otvorenia úradu OSN v Belehrade ako spôsob uľahčenia komunikácie s juhoslovanskou vládou o udalostiach v juhosrbskej provincii Kosovo. Členovia BR zároveň vyzvali všetky strany v regióne, aby podporili úsilie OSN vybudovať v Kosove stabilnú a multietnickú demokraciu a usporiadať v provincii celoprovinčné voľby, akonáhle to bude možné.
Juhoslávia bola jedným zo zakladajúcich štátov OSN v roku 1945 pod vedením socialistického lídra Josipa Broza Tita. Po násilnom rozpade šesťčlennej SFRJ na štyri samostatné republiky a súčasnú Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR), ako i krvavých občianskych vojnách, ktoré nasledovali, Valné zhromaždenie OSN v roku 1992 rozhodlo o vylúčení autoritárskej a izolacionistickej Juhoslávie zo svojich radov.
JZR sa odvtedy nemohla aktívne zúčastňovať na činnosti Valného zhromaždenia a pokiaľ tak chcela urobiť, musela požiadať o členstvo v OSN ako nový štát. SFRJ ako pôvodný člen OSN už totiž neexistovala a namiesto nej vzniklo päť samostatných nástupníckych krajín - Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina a súčasná JZR, pozostávajúca už len zo Srbska a Čiernej Hory.
Miloševič však trval na tom, že jediným nástupníckym štátom po bývalej SFRJ je JZR a nárokoval si, aby jej členstvo v OSN bolo automaticky uznané ako členstvo nástupníckej krajiny. Miloševičov režim nikdy neuznal samostatnosť ostatných krajín, ktoré sa odštiepili od SFRJ.