Dauhá 14. novembra (TASR) Najvyšší vodca afganského hnutia Taliban mulla Muhammad Umar je slabý rečník a zďaleka nie vodcovsky typ. Vyplýva to zo životopisu, ktorý na svojej webovej stránke zverejnila katarská televízia al-Džazíra.
Umar sa narodil v roku 1954 v centrálnej provincii Arzadžán, v okrese Rúzkán, v dedine Tarnakút. Ako malému chlapcovi mu zomrel otec a vychovala ho rodina. V dospelosti sa stal náčelníkom dediny a už vtedy nosil hustú čiernu bradu.
Potom sa pridal k protisovietskemu odboju afganských mudžáhidov. Bol veľmi nadaný a skromný a svojimi vedomosťami si získal všeobecnú úctu. Nie je však kazateľský ani vodcovský typ, nemá politické ani organizačné skúsenosti, preto sa na verejnosti ani na tlačových konferenciách neukazuje.
Obdobie svätej vojny proti ruskej okupácii strávil ako veliteľ ozbrojenej skupiny operujúcej v provincii Kandahár. V bojoch prišiel o pravé oko. Predtým než zakotvil v hnutí Taliban, pôsobil v organizácii Hnutie islamského prevratu (Harakatu al-Inkilábi al-Islámí), ktorú viedol mulla Muhammad Nabí.
Po vstupe mudžáhidov do Kábulu Muhammad Umar odišiel do školy v provincii Kandahár. Tu v škole Ghajra v okrese Sandža Sár začal premýšľať o tom, ako zbaviť svet korupcie a nerestí - alkoholu či hazardných hier. Za tým účelom sa obklopoval stále väčšou skupinou seminaristov. Od roku 1994 sa im dostávalo širokej podpory mnohých obchodníkov a poľných veliteľov.
Mulla Umar a ostatní lídri Talibanu patria k dijobindskej škole sunnitského právnického smeru hanafíja. Vznikla v indickom meste Dijobind a vyznačuje sa striktnou interpretáciou postavenia žien a mnohých islamských dogiem. Po vzniku Pakistanu počet dijobindských náboženských škôl rýchlo stúpal. Ich zanietenými stúpencami sa stávali mnohí Afganci, ktorí dnes tvoria jadro radikálneho hnutia Taliban.
Svoju duchovnú dráhu začínal mulla Umar ako jednoduchý Paštún, ktorý sa nezaujímal o budúcnosť afganského štátu. Zaujímalo ho len ukončenie vojny v krajine a nemal mocenské ambície.
Hnutie Taliban ho do svojho čela zvolilo v auguste 1994. Po príchode Talibanu do Kábulu sa konalo generálne zhromaždenie asi 1500 islamských právnikov (ulamov), ktorý potvrdili Umarovu vedúcu pozíciu.
Súčasne dostal titul "amíru al-muďminín" - "knieža veriacich", ktorý v tradičnom moslimskom štáte v rannom období islamskej éry mal právo nosiť iba arabský kalif. Tento titul vyjadroval, že kalif je nielen duchovným vodcom národa, ale zároveň aj vojenským veliteľom.
Taliban a jeho stúpenci od tohto okamihu považujú Umara za legitímneho emira so všetkými právami kalifa. Ostatný islamský svet však Umarov titul emira neuznáva, platí iba na území Afganistanu, kde jeho rozhodnutia nesmie nikto ignorovať.
Taliban ho izoloval od verejnosti, aby zachoval jeho prestíž a rešpekt v národe a zahalil slabé stránky svojho vodcu. Je skutočným vládcom Afganistanu, podpisuje všetky dôležité rozhodnutia týkajúce sa Talibanu, vlády a diania v provinciách.
