Brusel 14. novembra (TASR) - Hodnotiacim správam Európskej komisie sa dnes venuje tlač a politickí predstavitelia jednotlivých kandidátskych krajín uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie.
Podľa maltského ministra zahraničných vecí Joea Borga správa ukazuje, že Malta spĺňa politické a ekonomické kritériá a možno ju považovať za veľmi uspokojivú a konkrétnu.
Ako sa konštatuje v dokumente EK, Malta urobila veľký pokrok v zosúlaďovaní zákonov s legislatívou EÚ, nie však v poľnohospodárstve a rezorte životného prostredia. Mala by byť schopná vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi a trhovými silami v rámci únie. Nárast HDP, vývoj nezamestnanosti, inflácia a vládny deficit možno hodnotiť pozitívne.
Malta uzavrela 18 z dovedna 29 kapitol. Čakajú ju ešte zložité rokovania o voľnom pohybe kapitálu, nákupe majetku cudzincami a štátnej pomoci svojim lodeniciam.
Hodnotenie EK ocenili aj ministri zahraničných vecí Estónska a Lotyšska. Podľa šéfa lotyšskej diplomacie Indulisa Berzins správy ukazujú stav, v akom sa jednotliví kandidáti nachádzajú.
Jeho estónsky rezortný kolega Toomas Ilves uviedol na spoločnej tlačovej konferencii, že komisii nemožno protirečiť, pretože situácia je jej veľmi dobre známa. Ako dodali obidvaja ministri, správy sú dôkazom toho, že ich krajiny sú na správnej ceste vedúcej k skorému vstupu do únie.
Litovský minister zahraničných vecí Antanas Valionis konštatoval, že nové správy EK "načrtávajú ďalší harmonogram, podľa ktorého bude Litva postupovať v ceste za svojim cieľom". Valionis kladie dôraz na skutočnosť, že EK potvrdila pripravenosť dokončiť rokovania s najpokročilejšími kandidátmi a prijať ich v roku 2004.
EK okrem toho priznala, že rozpočet únie na roky 2000-06 je dostatočne veľký na to, aby sa zvládlo prijatie desiatich nových členov. Na základe toho je podľa Valionisa najpravdepodobnejšie rozšírenie o veľkú skupinu krajín.
Hodnotenie Litvy zo strany EK považuje litovský minister za zdroj optimizmu pre Vilnius a podnet na pokračovanie v reformách. Spomenuté nedostatky sú dobre známe a krajina pracuje na ich odstraňovaní. Litva by mala pridať v zdokonaľovaní verejnej správy, systému súdov, boji proti korupcii, podpore zahraničných a domácich investícií a znižovaní nezamestnanosti. V krajine síce funguje trhové hospodárstvo, no podľa EK treba ešte uskutočniť reformy v poľnohospodárstve a energetike.
Tohtoročnú hodnotiacu správu EK privítali českí politici z vládneho aj z opozičného tábora. Hodnotenie ČR je tento rok lepšie ako minulý rok, hoci obsahuje aj výhrady týkajúce sa napríklad nedostatočnej reformy verejnej správy, či pretrvávajúcej korupcie.
Českí predstavitelia výhrady akceptujú. Podľa hlavného vyjednávača ČR s EÚ Pavla Teličky je potrebné vziať ich veľmi vážne, aby Praha dostala na budúci rok odporúčanie na prijatie do EÚ.
Český premiér Miloš Zeman vyjadril spokojnosť, hoci akceptuje aj výhrady, a ocenil najmä pasáž, podľa ktorej má ČR plne fungujúcu trhovú ekonomiku. Najväčšie výhrady voči správe zazneli z úst predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Václava Klausa, ktorý ju označil za neserióznu a plnú absurdít.
Správu EK komentujú aj české denníky. Brusel dal Čechom celkom dobré vysvedčenie, jasot však nie je namieste. Vstupné rokovania s EÚ sa majú za rok skončiť, bolo by teda načase, aby sa posudky na ČR obišli bez rôznych "vážnych problémov" a "poľutovaniahodných" vecí.
Lidové noviny konštatujú, že Brusel rozdával posledné "predmaturitné" vysvedčenia a česká vláda žiari spokojnosťou. Tak dobrý posudok ako v utorok ešte Česi nedostali, čo je dobrý argument pre sociálnych demokratov pred voľbami.
Zo správy podľa LN vyplýva zásadná správa - žiadna budúca česká vláda nebude musieť bojovať o vstup do Európy. Tím Miloša Zemana priviedol českú republiku až k jej bránam. "Pokiaľ sa ale v Prahe neodhodlajú k zásadným činom, zverencove zdravie sa bude rýchlo zhoršovať," píše komentár LN.
Denník Mladá fronta DNES pripomína, že podľa pripomienok EK musia byť české úrady pod verejnou kontrolou, čo majú zabezpečiť politici. Je potrebné odstrániť riziko, že by sa úrady mohli stať otrokmi niektorej z politických strán. To však nie je možné bez záruk, že štátna služba bude naozaj profesionálna a nezávislá a taktiež je potrebné vyvrátiť všeobecné presvedčenie o rozšírení korupcie.
So správou je spokojné aj Bulharsko. Ako vyplýva z vyjadrenia bulharského ministerstva zahraničných vecí, hodnotiaca správa berie do úvahy pokrok dosiahnutý počas príprav. Sofia sa chce podľa MZV ešte viac ako doteraz pousilovať o vytvorenie "silného, efektívneho a profesionálneho súdnictva.
Bulharsko je blízko k označeniu trhová ekonomika a ak bude pokračovať v reformách a zvýši úsilie, mohlo by ukončiť rokovania s Bruselom v roku 2003, čo by znamenalo prijatie do konca roku 2006.
Už v utorok sa k najnovšiemu materiálu EU vyjadril šéf budapeštianskej diplomacie János Martonyi, ktorý ju označil za doteraz najpozitívnejšiu hodnotiacu správu o Maďarsku. Ide o kvalitný a vecný dokument, ktorý je oproti predchádzajúcim ešte podrobnejší, povedal János Martonyi a podčiarkol, že podľa EK dosiahla MR značný pokrok vo všetkých oblastiach, vrátane tých kritizovaných.
Poľská vláda považuje hodnotiacu správu, za "pozitívnu a konštruktívnu". EK v nej ocenila dobrý pokrok Poľska, pokiaľ ide o legislatívne normy EÚ, ale poukázala na problémy pri ich zavádzanía vyslovila aj obavy nad spomaľujúcim sa poľským hospodárskym vývojom v poslednom období.
Rumunský premiér Andrian Nastane vyhlásil, že Rumunsko je pripravené priniesť obete v záujme toho, aby urýchlilo proces svojej prípravy na vstup do EÚ.
Prvýkrát sa k Rumunsku pristupuje ako k dôveryhodnému partnerovi a správa ukazuje, že Bukurešť sa radí k tým kandidátom, ktorí dosiahli významný pokrok v procese prípravy na vstup do EÚ, uviedol pred novinármi predseda rumunskej vlády.
Nastase tak zhodnotil správu EK pozitívne, aj keď Rumunsko je podľa nej na konci 12 kandidátskych krajín.
