New York 6. marca (TASR) - Severoatlantická aliancia uvažuje o tom, že juhoslovanským jednotkám umožní zaujať pozície v bezpečnostnej zóne medzi Kosovom a zvyškom Srbska. V New Yorku to dnes vyhlásil generálny tajomník NATO George Robertson. Podľa neho juhoslovanské jednotky budú mať možnosť hliadkovať aj na hraniciach medzi juhovýchodným Srbskom a Macedónskom.
"Veľmi vážne zvažujeme rozhodnutie povoliť rozmiestnenie juhoslovanských jednotiek v bezpečnostnej zóne. Dúfam, že rozhodnutie o tejto otázke bude prijaté tento týždeň," dodal Robertson pred novinármi.
Robertson predniesol vyhlásenie po súkromnom stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom a po rozhovoroch so zástupcami Bezpečnostnej rady (BR) OSN, ktorým dominovala kríza na kosovsko-macedónskych hraniciach. V tejto súvislosti Robertson vylúčil možnosť vytvorenia nového nárazníkového pásma medzi Kosovom a Macedónskom, ako to požaduje vláda v Skopje.
"Úprimne povedané, nemyslím si, že ďalšia nárazníková zóna je odpoveďou. Potrebné je robustné hliadkovanie na (macedónsko-kosovských) hraniciach, aby sa zabezpečilo prerušenie zásobovacích trás medzi tými, ktorí pomáhajú extrémistom (v Macedónsku)," povedal Robertson.
"Chápem, že úrady v Skopje môžu mať pocit, že nová pozemná bezpečnostná zóna, alebo zóna zo zákazom vstupu, je najlepším spôsobom riešenia. Moji vojenskí experti mi však hovoria, že najlepší spôsob riešenia je v rámci existujúcej veliteľskej štruktúry," vyhlásil Robertson. Ako dodal, jednotky KFOR momentálne zvyšujú svoje početné stavy a zintenzívňujú hliadkovanie v krízovej oblasti.
Podľa Robertsona je NATO odhodlané zabezpečiť, že nárazníková zóna popri administratívnej hranici medzi Kosovom a zvyškom Srbska nebude albánskymi "extrémistami" využívaná ako základňa pre útoky.
Belehrad nedávno požiadal o zúženie nárazníkového pásma, do ktorého majú povolený vstup len slabo vyzbrojené jednotky srbskej polície, a ktoré albánski separatisti využívajú ako základňu pre útoky proti vládnym jednotkám.
Päť kilometrov široká zóna popri administratívnej hranici vznikla v júni 1999 na základe dohody medzi Belehradom a NATO o ukončení náletov proti JZR. Nárazníkové pásmo malo zabrániť priamemu kontaktu medzi juhoslovanskými silami - v tom čase pod kontrolou režimu Slobodana Miloševiča - a jednotkami NATO, ktoré boli v provincii po skončení konfliktu rozmiestnené.
NATO zúženie zóny podmienilo tým, že tento krok nepovedie k ďalšej eskalácii napätia v Preševskom údolí na juhovýchode Srbska. Srbský vicepremiér Nebojša Čovič dnes v tejto súvislosti vyhlásil, že už v sobotu môže byť podpísaná dohoda o prímerí medzi srbskými bezpečnostnými silami a albánskymi ozbrojencami. Ako dodal, bezprostredne po podpísaní dokumentu by sa mohol začať dialóg o mierovom urovnaní konfliktu.
Podľa Čoviča by zóna mohla byť zúžená medzi 10. a 20. marcom. Dodal, že z 502 kilometrov dlhej zóny zostáva problematických asi 95 kilometrov.
