Berlín 13. novembra (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin si svoju politickú dividendu vybral ešte pred tohtotýždňovým stretnutím s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom, píše dnešné vydanie nemeckého vydania Die Welt.
V očiach americkej verejnosti pozornosti zabodoval šéf Kremľa podporou boja USA proti terorizmu. Washington sa voči Moskve snaží byť ústretový v otázke znižovania počtu jadrových zbraní a v podpore prístupu Kremľa voči Čečensku. USA a Rusko si neboli ešte nikdy také blízke ako v týchto dňoch.
Tempo, akým sa Putin postavil na stranu USA v antiteroristickej politike, sa však v Rusku nestretáva so súhlasom všetkých. Túto skutočnosť potvrdili aj moskovskí účastníci Berlínskeho dialógu, ktorý len nedávno zorganizovali nemecké ministerstvá zahraničia a obrany.
Putinova súčasná politika nenaráža len na výhrady tradicionalistov, ale aj demokratickej opozície a predstaviteľov ruského hospodárstva. Rusko je rozdelené. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky sa až 57 respondentov vyslovilo proti americkým leteckým útokom na Afganistan.
Ani súčasný stav ruského hospodárstva nedáva dôvody na radosť. Bez stabilných politických inštitúcií a odstránenia byrokratických štruktúr nemožno v tejto oblasti očakávať nijaký pozitívny vývoj.
Ruská armáda považuje ničenie teroristických štruktúr v Afganistane za oprávnené, jej predstavitelia však pochybujú, či sa tento cieľ dá dosiahnuť len leteckými útokmi.
Predstavitelia ruskej diplomacie poukázali na to, že Rusko je potrebné intenzívnejšie zapájať do riešenia celoeurópskych problémov a pripomenuli, že vo vojne v Kosove a pri riešení situácie v Macedónsku zostala Moskva "mimo hry."
Moskva je skeptická aj v otázke protiraketovej obrany a rozšírenia NATO. Podľa generálporučíka Anatolija Mazurkeviča z ruského Ministerstva obrany nemožno ani súčasné usporiadanie sveta stavať len na jednej veľmoci . Rusko si nikdy nekľakne na kolená a bude aj naďalej trvať na tom, aby svet rešpektoval aj jeho záujmy, vyhlásil Mazurkevič.
Za intenzívnejšie zapájanie Ruska do celoeurópskej bezpečnostnej politiky sa vyslovil aj nemecký minister obrany Rudolf Scharping.
