Belehrad 6. marca (TASR) - Dohoda o prímerí medzi srbskými bezpečnostnými jednotkami a albánskymi ozbrojencami pôsobiacimi v oblasti administratívnej hranice medzi Kosovom a zvyškom Srbska bude možno podpísaná v sobotu. V Belehrade to dnes vyhlásil srbský vicepremiér Nebojša Čovič.
Podľa Čoviča garantom dohody by mali byť kosovská mierová jednotka KFOR a NATO. Bezprostredne po podpísaní dokumentu by sa mohol začať dialóg o mierovom urovnaní konfliktu, dodal vicepremiér.
Základom mierového riešenia musí byť podľa Čoviča Belehradom predložený plán, ktorý získal medzinárodnú podporu. Požiadavky albánskej strany na rozmiestnenie medzinárodných bezpečnostných síl mimo územia Kosova Čovič odmietol. Zároveň poprel informácie, podľa ktorých sa z oblasti sťahujú jednotky juhoslovanskej armády a srbskej polície. Stiahnutie jednotiek bude možné až po "odstránení príčin ich prítomnosti", dodal.
V Preševskom údolí sú rozmiestnené obávané jednotky Tretej armády, tzv. Prištinský zbor, ktorý pred a počas kosovského konfliktu pôsobil na území provincie. Na základe dohody medzi JZR a NATO sa z Kosova museli v júni 1999 stiahnuť všetky vládne jednotky Belehradu.
Čovič tiež informoval, že medzi 10. a 20. marcom by malo dôjsť k Belehradom požadovanému a zo strany NATO prisľúbenému zmenšeniu bezpečnostnej zóny na srbskej strane administratívnych hraníc s Kosovom. Ako dodal, z päť kilometrov širokej a 502 kilometrov dlhej zóny zostáva problematických asi 95 kilometrov. Zóna, do ktorej majú povolený vstup len slabo vyzbrojené jednotky srbskej polície, bola vytvorená po skončení kosovského konfliktu s cieľom zabrániť priamemu kontaktu medzi juhoslovanskými jednotkami - v tom čase kontrolovanými režimom prezidenta Slobodana Miloševiča - a jednotkami NATO rozmiestnenými v Kosove.
Podľa Čoviča určité požiadavky "albánskych extrémistov" nie sú reálne, predovšetkým z toho dôvodu, že väčšina miestnych Albáncov si želá rýchle a pokojné vyriešenie krízy. Zdôraznil, že medzi srbskou a albánskou platformou na urovnanie situácie "nie sú veľké rozdiely". Ako uviedol, albánska platforma obsahuje "extrémne prístupy, ktoré nepresahujú desať percent".
Rokovania so zástupcami etnických Albáncov sa podľa Čoviča "nebudú konať mimo územia Juhoslávie". Za jediné dlhodobé riešenie problému označil integráciu miestnych Albáncov.
V reakcii na eskaláciu napätia v Macedónsku Čovič uviedol, že v regióne nebude pokoj, kým v ňom budú operovať ozbrojené skupiny etnických Albáncov.
