Viedeň 9. novembra (TASR) - Asi polovica Rakúšanov sa voči cudzincom stavia priateľsky alebo umiernene, druhá polovica ich naopak nemá rada. Vyplýva to zo štúdie profesora Günthera Rathnera z univerzity v Innsbrucku, ktorú dnes zverejnili vo Viedni.
Značne negatívny postoj k cudzincom má 22 percent Rakúšanov a veľmi negatívny 26 percent. Štúdia okrem toho ukázala, že skoro každý desiaty Rakúšan má krajne pravicové zmýšľanie.
Údaje pre štúdiu sa zbierali v osobných rozhovoroch s 2000 obyvateľmi Rakúska od 15 do 75 rokov. Ďalším znepokojujúcim zistením je, že každý piaty Rakúšan je silno (14 percent) alebo veľmi silno (šesť percent) antisemitsky zameraný.
Xenofóbia sa (podľa klesajúceho významu) spája s vyšším vekom, veľkou osobnou neistotou, politickým samozaradením sa opýtaného, pseudopatriotizmom ("Rakúsko je lepšie ako obyvatelia iných krajín"), pravicovým extrémizmom, stupňom vzdelania a rigidným správaním. Určitú váhu má aj veľká ekonomická neistota, prehnaná národná hrdosť a revanšizmus.
Sklon k pravicovému extrémizmu sa dal vyčítať z reakcií na vety typu "Hitlerova chyba bola druhá svetová vojna, inak boli národní socialisti rozumní ľudia". Odpovede ukázali, že polovica opýtaných nie je pravicovo extrémistická, necelá štvrtina má mierne sklony k takémuto postoju. Avšak každého desiateho Rakúšana je možné priradiť k pravicovým extrémistom. Ďalších 17 percent patrí do skupiny neutrálnych, resp. nerozhodnutých, čím sa zaradili medzi ľudí potenciálne "ohrozených" pravicovým extrémizmom.
