Nairobi 8. novembra (TASR) - Môže to pôsobiť ironicky, no saudskoarabský disident Usáma bin Ládin pravdepodobný osnovateľ teroristických útokov, zrejme inkasuje peniaze z každoročne obrovskej spotreby žuvačiek a nealkoholických nápojov v Spojených štátoch amerických. Vyplýva to z informácií medzinárodných médií, ktoré sa odvolávajú na zdroje v tajných službách.
Jedným z kľúčových hospodárskych záujmov saudskoarabského milionára na úteku je údajne arabská guma, dôležitá súčasť v nealkoholických nápojoch a ďalších produktoch.
"Je možné, že zakaždým, keď si niekto kúpi americký nealkoholický nápoj, plní vrecká Usámu bin Ládina," uvádza britský autor Simon Reeve v knihe Noví šakali, v ktorej skúma bin Ládinovu teroristickú sieť.
Arabská guma sa tiež používa pri výrobe kozmetiky, farmaceutických produktov a cukroviniek. Táto substancia stabilizuje peny a zabraňuje ostatným zložkám nápojov, aby vytvorili usadeninu na dne fľaše.
Osemdesiat až 90 percent tejto jedinečnej, ľahko rozpustnej živice z akácie, sa produkuje v Sudáne a distribuuje cez Spoločnosť arabskej gumy založenej v roku 1969. Sudánska firma zamestnáva roľníkov, ktorí na svojich farmách v Sudáne ročne zozbierajú okolo 40.000 ton živice.
Významná časť ročného príjmu spoločnosti vo výške 60 miliónov dolárov vraj skončila v uplynulých rokoch na účtoch bin Ládina. Ten v rokoch 1991 až 1996 budoval v Sudáne finančnú základňu pre svoju celosvetovú teroristickú sieť.
Bin Ládin, pravdepodobný strojca teroristických útokov na USA z 11. septembra, vlastnil veľký podiel obchodnej spoločnosti, na ktorej čele stojí Abdul Magíd Abdul Gádir. Analýzy vnútorného trhu preukázali, že bin Ládin mal prakticky monopol na obchod s arabskou gumou až do roku 1988. Nie je známe, či sa saudskoarabský disident na tomto obchode stále podieľa, uvádza americká Ústredná spravodajská služba a americké ministerstvo zahraničných vecí.
Sudánska vláda na druhej strane rozhodne popiera akékoľvek obchodné vzťahy s bin Ládinom. Vláda v Chartúme vlastní 30 percent akcií Spoločnosti arabskej gumy, zvyšných 70 percent je v rukách miestnych bánk. Otázka, či niektoré z týchto bánk môžu obchodovať s bin Ládinom, zostáva podľa diplomatických pozorovateľov predmetom ďalšieho skúmania.