Washington 8. novembra (TASR) - Spojené štáty obrátia svoju pozornosť na Irak a jeho zbrojné programy až po skončení vojenskej kampane proti afganskému vládnemu hnutiu Taliban a organizácii al-Káida. Vo Washingtone to v noci nadnes vyhlásil šéf americkej diplomacie Colin Powell.
"Čo sa týka aktivít v Afganistane, tie sú našou prvou prioritou. Musíme poraziť al-Kajdá, musíme ukončiť teroristické hrozby Usámu bin Ládina proti svetu a porátať sa s talibanským režimom, ktorý im poskytol útočisko," povedal Powell po stretnutí s kuvajtským vicepremiérom Sabáhom al-Ahmadom al-Sabáhom.
"Po tom ... obrátime našu pozornosť na terorizmus po celom svete. Krajiny ako Irak, ktoré sa usilovali o zbrane hromadného ničenia, by si nemali myslieť, že sa im nebudeme venovať," dodal.
Powell reagoval na novinársku otázku týkajúcu sa správ, podľa ktorých iracký vicepremiér Tárik Azíz opäť predniesol vyjadrenia o irackých nárokoch na územie Kuvajtu.
Iracká invázia a krátka okupácia Kuvajtu v rokoch 1990 a 1991 viedla k vojne v Perzskom zálive, v ktorej USA spolu so spojencami vyhnali iracké jednotky z krajiny a obnovili vládu Sabáhovskej dynastie.
"Pán Tárik Azíz tieto smiešne a hrozivé výroky prednáša roky, takže ich beriem s rezervou," povedal Powell.
Azíz minulý mesiac v interview vyhlásil, že očakáva útok USA na Irak, pričom USA a Veľkú Britániu obvinil, že vojna proti terorizmu je len zámienkou pre pokus o zvrhnutie irackého prezidenta Saddáma Husajna. Denník Bábil, ktorý riadi Saddámov syn Udaj o niekoľko dní neskôr napísal, že útok na Irak by sa mohol začať po tom, čo západní spojenci kvôli zime prerušia operácie proti afganskému vládnemu hnutiu Taliban a sieti al-Káida Usámu bin Ládina.
Po teroristických útokoch na USA z 11. septembra niektorí americkí predstavitelia lobovali za spustenie útokov na Irak, ktorý už tri roky na svoje územie nevpustil zbrojných inšpektorov OSN. Podľa rezolúcií OSN prijatých po skončení Vojny v Zálive, inšpektori mali zneškodniť iracké programy v oblasti nukleárnych, chemických a biologických zbraní a zabezpečiť, že vláda v Bagdade sa nepokúsi o ich obnovu. V súvislosti s atentátmi sa objavili špekulácie, že ich páchatelia - ktorí v koordinovanej a dlho pripravovanej akcii troma unesenými linkovými lietadlami vrazili do mrakodrapov Svetového obchodného centra a budovy Pentagónu - museli mať podporu nejakého štátu, pričom sa hovorí aj o Iraku. Jeden z kamikadze, Egypťan Muhammad Atta, sa v Prahe údajne stretol s agentom irackej tajnej služby.
