Skopje 7. novembra (TASR) - Udelenie amnestie pre bývalých albánskych rebelov pôsobiacich v Macedónsku by malo byť prioritou v snahách o odvrátenie "reálneho rizika" obnovenia násilností v tejto balkánskej krajine. Pri príchode do Skopje to dnes vyhlásil generálny tajomník NATO George Robertson.
"Našou dnešnou prioritou je amnestia" pre povstalcov Národnej oslobodzovacej armády (UCK), ktorí odovzdali zbrane, prisľúbená prezidentom Borisom Trajkovským a macedónskou vládou, povedal Robertson. Macedónsky kabinet amnestiu schválil len formou dekrétu, čo albánske strany považujú za príliš vágne a žiadajú jej prijatie formou zákona.
Šéf NATO do Macedónska pricestoval spolu s úradujúcim predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Mirceom Geoanom s cieľom pohnúť s plnením zablokovanej mierovej dohody z 13. augusta. Na programe sú rokovania s prezidentom, hlavnými politickými a justičnými reprezentantmi krajiny.
Robertson zároveň vyzval na urýchlené uzavretie parlamentnej debaty o ústavných zmenách, ktorá uviazla na sporoch o znení niektorých z 15 dodatkov. Podľa momentálne platného harmonogramu by sa malo konečné hlasovanie o ústavnej reforme na zlepšenie postavenia albánskej menšiny hlasovať najneskôr v piatok. Na dnes rozpravu prerušili, poslanci opäť zasadnúť vo štvrtok.
Jadrom sporu je preambula ústavy, ktorá má definovať štátotvorné komunity. Súčasný návrh - dohodnutý po zásahu EÚ až dodatočne (po 13. auguste) na nátlak macedónskej strany - hovorí, že Macedónsko je krajina "všetkých občanov, macedónskeho ľudu, ako aj občanov, ktorí žijú na jej území, ktorí sú súčasťou albánskeho ľudu".
Jeden zo štyroch signatárov Ochridskej dohody - albánska Strana demokratického pokroku (PDP) - však požaduje revíziu návrhu. Argumentuje tým, že súčasný text stále naznačuje dominanciu Macedóncov. Zvyšné strany - jedna albánska a dve macedónske - majú síce v 120-člennom parlamente dvojtretinovú väčšinu potrebnú na presadenie ústavných zmien, široký konsenzus je však považovaný za základnú podmienku pre udržanie trvalého mieru v krajine. Odkladanie prijatia ústavnej reformy zvyšuje obavy z opätovného prepuknutia bojov.
Tri mesiace po podpísaní Ochridskej dohody je otázka amnestie pre členov UCK naďalej veľmi citlivá. Zmierneniu situácie neprispeli ani nedávno zverejnené informácie o tom, že pri meste Tetovo - jednom z ohnísk pol roka trvajúcich bojov - objavili masový hrob s 12 macedónskymi civilistami, ktorých uniesli albánski rebeli.
Viacerí macedónski predstavitelia sa vyslovili proti amnestii s tvrdením, že UCK je - napriek tomu, že vojakom NATO v rámci plnenia mierovej dohody odovzdala 4000 zbraní a následne sa koncom septembra oficiálne rozpustila - stále aktívna.
Hovorca macedónskej vlády Georgi Trendafilov dnes vyhlásil, že viac ako 100 dobre vyzbrojených Albáncov v utorok preniklo z Kosova na územie Macedónska. K prieniku údajne došlo cez pohorie Šar na severozápade krajiny a ozbrojenci sa presunuli do oblasti mesta Raduša, asi 20 kilometrov západne od Skopje.
Ako dodal, macedónska armáda a polícia má informácie o novom ozbrojovaní a regrutovaní mladých Albáncov do UCK, ktorá na zimu pripravuje novú ofenzívu. Tieto kroky sú podľa Trendafilova výsledkom konzultácií Aliho Ahmetiho, politického lídra UCK, s vedením albánskych politických strán.
