Kábul 6. novembra (TASR) - Stovky arabských bojovníkov, podozrivých z kontaktov s Usámom bin Ládinom, dostali afganské občianstvo od bývalej afganskej vlády. Jej politici - dnes opoziční lídri Severnej aliancie bojujú za podpory USA proti Talibanu. Podľa dokumentov v afganskom jazyku dárí, ktoré cez víkend získala od Talibanu agentúra AP - prezident Burhánuddín Rabbání v roku 1993 udelil afganské občianstvo najmenej 604 osobám z takých krajín ako Alžírsko, Líbya, Saudská Arábia a Egypt. Rabbání, odstavený od moci hnutím Taliban v roku 1996, teraz stojí v čele opozičnej Severnej aliancie.
Dokumenty neobsahujú žiadne z mien, patriacich k bin Ládinovej organizácii al-Káida, spojovanej s útokmi na Spojené štáty z 11. septembra, ktoré si vyžiadali 4500 obetí.
Napriek tomu obsah dokumentov nahráva hlasom, kritizujúcim opozičnú Severnú alianciu za to, že niektoré jej vedúce osobnosti udržiavali úzke kontakty s islamskými extrémistami v rokoch 1979-89 počas vojny proti sovietskym okupantom.
Jadro bin Ládinovej organizácie al-Káida tvoria arabskí militanti, ktorí prišli do Afganistanu bojovať proti sovietskej invázii. Väčšina z nich sa nemôže vrátiť domov, vzhľadom na to, že boli zapojení do podvratnej činnosti na domácej politickej scéne a tak Rabbáního vláda z nich udelením afganského občianstva urobila skupinu obyvateľov známych ako afganskí Arabi. To im umožnilo zostať v Afganistane.
Samotný bin Ládin prišiel do Afganistanu v roku 1996 - zo Sudánu, po tlaku Washingtonu na sudánsku vládu, aby opustil krajinu - iba niekoľko mesiacov pred zvrhnutím Rabbáního vlády v Kábule. Nie je však známe, či afganské občianstvo dostal aj on.
Po odchode Sovietov z Afganistanu v roku 1989 USA postupne prestali podporovať antisovietsku alianciu - vrátane arabských dobrovoľníkov. Do svojej organizácie al-Káida ich začal verbovať Usáma bin Ládin, pritom sa neobmedzil iba na Afganistan. Verboval po celom islamskom svete.
Generál vo výslužbe Hamíd Gul, bývalý šéf pakistanskej tajnej služby tvrdí, že niektorí predstavitelia afganskej opozičnej aliancie stále udržiavajú kontakty s arabskými extrémistami a "jedného dňa svoje zbrane obrátia" proti koalícii v čele s USA.
Američania opakovane zdôrazňujú, že to, čo ich spája so Severnou alianciou je zvrhnutie Talibanu, ale z dlhodobého hľadiska Washington iné ciele nemá.
Americký prezident George W. Bush dal príkaz na letecké útoky na Afganistan 7. októbra, po tom, čo Taliban po opakovaných výzvach odmietol vydať Usámu bin Ládina, hlavného podozrivého z organizovania septembrových teroristických útokov.
Z dokumentov, ktoré cez víkend agentúre AP poskytol Abdurrahmán Hottak, vedúci konzulárneho oddelenia hnutia Taliban vyplýva, že žiadosti o udelenia občianstva v novembri 1992 predložil Ahmad Šáh Ahmadazi, minister vnútra Rabbániho vlády.
Ahmadazi bol členom jednej z frakcií v Rabbáního koaličnej vláde, ktorú viedol Abdurrasúl Sajjáf. Ten je v súčasnosti vicepremiérom v Rabbáního afganskej exilovej vláde, tiež známej ako Severná aliancia.
Sajjáf bol šéfom Ittihád Islámí, skupiny, ktorá mala vo svojich radoch najviac arabských bojovníkov a pravdepodobne všetci získali afganské občianstvo výmenou za službu v Sajjáfovej organizácii. Na dokumentoch o udelení občianstva sú Rabbáního podpisy.
Hottak uviedol, že v prvých mesiacoch Rabbáního vlády bolo afganské občianstvo udelené aj ďalším 233 Arabom, podľa všetkého počty arabských bojovníkov idú do tisícov.
Hlavný hovorca Severnej aliancie Abdulláh tvrdí, že o žiadostiach o občianstvo nič nevedel. Okrem toho pripustil, že v Sajjáfovej skupine bolo mnoho Arabov a "k niektorým z týchto Arabov má do značnej miery stále blízko" po tom, čo Rabbáního koalícia v roku 1992 zvrhla prokomunistický režim v Kábule.
Bol to tiež Sajjáf, ktorý podporoval irackého prezidenta Saddáma Husajna proti koalícii vedenej Spojenými štátmi počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Iba on z Američanmi podporovaných afganských rebelov odmietol poslať svojich mužov-dobrovoľníkov do bojov po boku protiirackej koalície.
Sajjáf, známy protiamerickými postojmi bol tiež ostrým kritikom americkej prítomnosti v Saudskej Arábii - ten istý dôvod uvádza Usáma bin Ládin ako príčinu svojho teroristického ťaženia proti USA.
1 al žab
