onde.
Riaditeľ Informačného strediska Kurdistanu v Paríži Farúk Dorú vyjadril názor vo forme otázky: "Ako môže vyše 900 osôb prejsť cez celú krajinu bez súhlasu tureckej vlády?" Riaditeľ Informačného strediska Kurdistanu v Paríži je blízky Strane kurdských pracujúcich (PKK). Aj Sajván Barzání, predstaviteľ regionálnej vlády Kurdistanu, v ktorej dominuje Demokratická strana Kurdistanu, konštatoval, že taký vysoký počet ľudí, vrátane detí a starcov, nemôže odísť z krajiny nepozorovane. Sajván Barzání ďalej povedal, že v prihraničnej oblasti medzi Tureckom a Irakom sú sústredené tisíce tureckých vojakov a ďalší tureckí vojaci hliadkujú v juhovýchodnej časti krajiny. Tí sú za peniaze ochotní zatvoriť oči, dodal. Mnohí kurdskí utečenci povedali to isté, uviedol Farúk Dorú: "Zaplatili sme tureckým žandárom na turecko-irackých hraniciach."
Na otázku, prečo turecká moc uľahčuje exodus irackých Kurdov, Sajván Barzání vyjadril názor, že štáty, na území ktorých sa rozprestiera Kurdistan, majú záujem, aby Kurdi z územia odišli. Aj útek Kurdov, ktorí sa plavili na East Sea, je výsledkom "etnickej čistky, organizovanej vládami, čo kolonizujú Kurdistan", uviedol F. Dorú. Podľa názoru predstaviteľa Vlasteneckého zväzu Kurdistanu vo Francúzsku a v Európskej únii Ahmada Bamarního v severnej časti Iraku, kontrolovanej Bagdadom, dochádza k "politickej čistke". Spočíva v tom, že Kurdi stoja pred alternatívou: buď sa presídlia do južnej časti krajiny a môžu si vziať so sebou majetok, alebo prejdú do "oslobodenej kurdskej oblasti", kontrolovanej dvoma politickými stranami - Vlasteneckým zväzom Kurdistanu a Demokratickou stranou Kurdistanu - ale potom si pri okamžitom vysťahovaní nemôžu nič zobrať so sebou. Väčšina Kurdov odmieta ísť na juh, kde nepoznajú jazyk, ani kultúru. "Sme ako v zvieracej rezervácií, obkľúčení na severnej strane tureckými vojakmi a v južnej irackými jednotkami," povedal Sajván Barzání. V takej situácii väčšina Kurdov vidí jediné východisko len v emigrácii na Západ, dodal záverom pre Le Monde.
Loď East Sea s 910 kurdskými utečencami uviazla na plytčine pri francúzskom stredomorskom pobreží 17. februára. Približne 350 Kurdov dostalo vo Francúzsku povolenie na dočasný pobyt, francúzske orgány zaznamenali 163 žiadostí o politický azyl. Ostatní Kurdi sa pokúšali dostať do Nemecka, Švajčiarska a Belgicka k príbuzným, známym alebo priateľom.
