Moskva 6. novembra (TASR) - Päť osôb obžalovala moskovská prokuratúra v súvislosti s incidentom z 21. apríla, pri ktorom asi 200 ruských skínov zaútočilo v Moskve na spoluobčanov tmavšej pleti pôvodom z Kaukazu. Vyšetrovatelia postúpili prípad k súdu.
Pri vopred zorganizovanom pogrome na trhu v mestskej časti Jaseňovo jedna osoba utrpela vážne zranenia a na stánkoch a tovare kaukazských predajcov vznikli veľké materiálne škody. Pri incidente polícia zasiahla veľmi skoro, preto k zraneniu väčšieho počtu osôb nedošlo.
Napriek tomu, že početná skupina skínov napadla v deň narodenín Adolfa Hitlera bezdôvodne práve predajcov z Kaukazu, vyšetrovatelia rasový či národnostný motív nepotvrdili a kroky mladých ruských neonacistov klasifikovali len ako výtržnosti.
Štyri neplnoleté osoby sú v súvislosti s udalosťami z 21. apríla trestne stíhané za účasť na masových nepokojoch a výtržnosti a údajný vodca skupiny Andrej Semiletnikov bol obvinený z organizovania nepokojov a nabádania mladistvých k trestnej činnosti.
Pri obdobnom pogrome skupiny až 300 mladých ruských neonacistov a skínov 30. októbra v Moskve na trhu neďaleko stanice metra Caricino a v podzemnej dráhe jedna osoba zahynula na mieste a ďalšie dve podľahli zraneniam v nemocnici. Po útoku holých lebiek vyzbrojených oceľovými tyčami v moskovských nemocniciach hospitalizovali 25 osôb tmavšej pleti. Medzi poškodenými boli občania, Arménska, Azerbajdžanu, Tadžikistanu, Indie a Afganistanu.
Ruská polícia ani v tomto prípade - na rozdiel od ruských politikov - neoznačila útok za rasovo motivovaný.
Presné štatistiky počtu neonacistov a ultrapravičiarov v Rusku neexistujú, ale podľa odhadov ich je v krajine 35.000-50.000. Najväčšia niekoľkotisícová komunita rôznych neonacistických a ultranacionalistických spolkov je v Moskve. Holé lebky sú organizované aj v Petrohrade a ďalších veľkých ruských mestách.
Terčom extrémistov sa opakovane stali moskovské trhy, ktoré tradične ovládajú predstavitelia neruských národností. Skutočnosť, že obchod s ovocím, zeleninou a kvetmi na všetkých veľkých moskovských trhoch kontrolujú obchodníci pôvodom z Kaukazu, vysvetľujú ruskí experti historickou tradíciou i korupciou mestských úradníkov pri vydávaní povolení.
V dobách socializmu mohli v Sovietskom zväze predávať južné ovocie na mestských trhoch len osoby, ktoré mali potvrdenie, že si ho doma svojpomocne vypestovali. Práve vtedy sa na trhoch v Moskve a ďalších ruských mestách etablovali komunity z Kaukazu.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák)
