Je to obrátená situácia, ktorá sa však očakávala.
"Stáva sa to vždy v čase vrcholu slnečného cyklu. Magnetické póly si vymenia svoje miesta na vrchole cyklu slnečných škvŕn. Je to znamenie, že maximum je tu," hovorí fyzik David Hathaway z amerického Marshallovho centra vesmírnych letov.
Magnetické póly zostanú na svojich terajších miestach do roku 2012, keď sa opäť otočia. Táto zmena sa deje pravidelne každých 11 rokov a ukončuje cyklus zvýšenej slnečnej aktivity.
Aj magnetické pole Zeme sa otáča, ale vôbec nie pravidelne. Jeho posledná zmena nastala pred 740.000 rokmi. Niektorí vedci tvrdia, že ďalšia by mala prísť každú chvíľu, ale žiadny nevie povedať kedy sa tak stane.
Magnetické polia Slnka a Zeme majú jedno spoločné - svoj tvar. Počas minima slnečnej aktivity sa podobajú magnetickému poľu tyčového magnetu. Na rovníku sa tvoria uzatvorené slučky, na póloch zasa otvorené čiary. Takéto magnetické pole nazývajú vedci dipól. Magnetický dipól Slnka má silu 50 G (gaussov), čo je stokrát viac ako má Zem.
Na vrchole slnečného cyklu, keď je jeho povrch posiaty čiernymi škvrnami, sa začína magnetické pole tejto hviezdy meniť. Slnečná škvrna je miesto fotosféry so zníženou teplotou, žiarením a tlakom plynu a silnou koncentráciou magnetického poľa.
"Meridiálne prúdy na povrchu Slnka transportujú magnetické polia z rovníkových slnečných škvŕn k pólom," vysvetľuje Hathaway. "Pretože tieto prúdy dopravujú južne orientovaný magnetický tok na sever a naopak, dôjde k otočeniu magnetických pólov."
Zaznamenávaním magnetického poľa Slnka deň po dni v závislosti na stupni zemepisnej šírky vznikne diagram, ktorý vedci nazývajú motýlikovým, pretože slnečné škvrny tvoria obrazce, vyzerajúce ako motýlie krídla.
Astronómom sa otočenie magnetických pólov Slnka zatiaľ nepodarilo pozorovať z najlepšej pozície, a síce priamo nad nimi. Teraz však majú pomocníka - sondu Ulysses, ktorá nad pólmi preletí každých šesť rokov.
