Synonymom českého komiksu sa stal o päť minút starší brat slávneho fotografa Jana Saudka – Karel.
„Som ním odchovaný.“
Čítať sa naučil na príhodách Kocúra Félixa, po ňom podľahol Snehulienke od Walta Disneyho.
„Krátko po vojne sa mne a bratovi Janovi dostali do rúk novinové výtlačky nedeľných príloh, do ktorých bola zabalená potravinová pomoc povojnovej Európe. Prichádzala z Ameriky v balíčkoch UNRRA. Vtedy som objavil klasických amerických superhrdinov ako Captain Amerika či Wild Cat.“
S prvými komiksami začal v škole, s bratom Janom, potom sa začal živiť technickým kreslením, neskôr bol kulisárom na Barrandove, neskôr i pomocným architektom – až z politických dôvodov nemohol pokračovať v ďalšom štúdiu.
V tom čase sa jeho zásuvka plnila obrázkami a torzami kreslených príbehov, na ich publikovanie však nebol na prelome 50. a 60. rokov „vhodný čas“.
Zmena prišla v roku 1966, keď ho Miloš Macourek prizval spolupracovať na filme Kdo chce zabít Jessii?
„Okrem práce na filme som vytvoril aj plagát, stvárnený ako celý filmový komiksový príbeh,“ spomína Saudek.
Po úspechu filmu vkročil na dráhu umelca na voľnej nohe a tvoril ilustrácie a seriály pre niekoľko novín a časopisov. Napriek uvoľňovaniu politickej situácie však boli jeho komiksy naďalej tŕňom v oku komunistickej cenzúry, po vpáde armád Varšavskej zmluvy s nimi musel skončiť a zakázaný bol aj bezkonfliktný dobrodružný hrdina Lips Tullian.
Rovnaký osud postihol seriál Mauriel a anjeli – jeho hlavnou hrdinkou bola krásna žena s bujnými proporciami: „Mal som vždy blízko k erotike. Snažil som sa však udržať zobrazovanie ženských vnadov v únosnej miere, aby nebolo hodnotené ako pornografia.“
Napriek tomu bol odsúdený na osemnásť mesiacov nepodmienečne: „Prišili mi paragraf za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.“
Po šiestich mesiacoch sa dostal von a začal si paradoxne zarábať ilustrovaním časopisu Pionýrska stezka a dekoráciami pre televízny program Pionýrska vlaštovka.
Pod hlavičkou pionierskeho časopisu začal kresliť aj seriál Major Zeman, ktorého čakal rovnaký koniec ako jeho predchodcov. Bol zakázaný.
Kariéru undergroundového kresliara „zahájil“ až v roku 1979. Mohol spolupracovať s legendárnym Jaroslavom Foglarom a po revolúcii začali vychádzať reprinty Saudkových komiksov v stotisícových nákladoch.
Momentálne sa z finančných dôvodov venuje predovšetkým tvorbe erotických kresieb – osamotený pokus o návrat Lips Tulliana v Mladom světe bol pre malý záujem čitateľov zastavený. (jk)
