Vicepremiér pre legislatívu Ľubomír Fogaš trávi v úrade tri štvrtiny dňa. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Strana demokratickej ľavice bude onedlho voliť svojho predsedu – dvojnásobný kandidát na túto funkciu Ľubomír Fogaš pripúšťa, že je pravý čas na revitalizáciu ich subjektu: „Jozef Migaš sa orientuje viac na vnútrostranícku prácu ako reprezentovanie strany navonok, je preto reálne, že ani svojim ani straníckym preferenciám nepomôže. Mnohé veci mu vyčítajú médiá, mnohé aj členovia strany.“
On sám už kandidovať nemieni – uvažoval o tom dvakrát, dnes sa prikláňa skôr k napĺňaniu svojich odborných ambícií ako straníckych: „Ani raz som netúžil sedieť na predsedníckej stoličke za každú cenu. Padlo iné rozhodnutie a ja ho rešpektujem. Som vo vedení – dva roky som bol podpredsedom, teraz vediem ministerský klub.“
Návrat Petra Weissa na čelo strany je otázny: „Jeho pôsobenie vo funkcii predsedu hodnotím pozitívne, dokázal predvídať nielen domáci, ale aj zahraničnopolitický vývoj. Žiaľ, prišiel čas, keď sa prestal radiť a mnohé jeho rozhodnutia boli osobné. Aj preto odišiel z funkcie.“
Ku kandidatúre Pavla Koncoša sa nechce definitívne vyjadriť, rozhodne o tom zjazd: „Je pre mňa prijateľnejší, ale za najprijateľnejšieho kandidáta považujem Jozefa Stanka. Treba hľadať dohodu.“
Jozef Stank o možnom kompromisnom riešení návrhov dvoch skupín v SDĽ vie.
Na margo toho hovorí: „Život ma naučil pristupovať k veciam pragmaticky – je problém, treba ho riešiť. Akonáhle som prišiel do rezortu, prečítal som si program, kde stálo, že optimálnym variantom bezpečnosti SR je vstup do NATO. Nik z rezortu, a verím, že ani z verejnosti, nepochybuje o tom, že toto je aj môj osobný program. Čo sa týka kresla šéfa SDĽ, nebudem oň bojovať. Nerád by som sedel na dvoch stoličkách. Hoci pripúšťam, že môže nastať situácia, keď ma na to vedenie strany vyzve.“
Vtedy pravdepodobne neodmietne, spolu s Ľubomírom Fogašom vyhranene nereprezentuje ani jedno z dvoch krídiel SDĽ, ktoré Schmögnerová označuje ako starú a novú ľavicu.
Predstavitelia oboch z tých krídiel však boli v „tej starej strane“, v KSČ.
Vstup do KSČ
Fogaš vstúpil do KSČ v závere štúdií na právnickej fakulte – dôvodom však nebol kariérny postup v zamestnaní.
„Na našej katedre pracovali aj veriaci ľudia a celkom prirodzene stúpali na zamestnaneckom rebríčku. Ale kde inde sa v tom období dalo ovplyvniť to, čo sa v spoločnosti dialo? Kabáty som neprevracal.“
Zostal v strane aj vtedy, keď už to nebolo populárne – keď sa KSČ transformovala, keď menila názov.
„Začínali sme od nuly. Podľa ústavného zákona sa mal majetok strany vrátiť občanom. A nechcem radšej v tejto chvíli komentovať, čo sa s ním stalo. Musel by som byť veľmi kritický.“
Zostal na škole ako asistent, dodnes učí dve hodiny týždenne.
„S finančnými prostriedkami som však ani ako učiteľ nemal veľké problémy, vedel som sa obracať.“
Spolupracoval s redakciou Pozor, zákruta! v Slovenskom rozhlase, robil poradcu pre právne otázky.
„Medzi motoristami som našiel veľa známych, naučil som sa techniku jazdy, brzdenie, šmyky. To mi neraz pomohlo, moja vtedajšia škodovka nie vždy štartovala.“
Vstup do politiky – dnes by uvažoval inak
Na fakulte ho zastihla aj revolúcia.
„Väčšine z nás bolo jasné, čo sa deje. Vedeli sme, ako funguje štát. Na rozdiel od ostatných škôl a katedier u nás neboli žiadne obrovské demonštrácie alebo čistky. Uskutočnili sa voľby a pokračovali sme v práci.“
Ponuku na vstup do veľkej politiky dostal od vtedajšieho lídra strany Petra Weissa, v roku 1990 sa stal poslancom.
„Rozhodoval som sa pomerne dlho.“
Na svoj povolebný príchod do parlamentu spomína s úsmevom.
„Nemali sme skúsenosti, SNR bola zle technicky vybavená, žiaden počítač, kopírka. Napriek tomu sme to skúsili.“ (Smiech.)
Svoje rozhodnutie vstúpiť do veľkej politiky by už dnes nemenil?
„Neviem. A to hovorím úprimne. Boli chvíle, keď som bol nesmierne unavený z večnej snahy dosiahnuť konsenzus vo vládnej koalícii aj vo vnútri strany. Ak by som po prvom volebnom období zanechal politiku, môj osobný, ale aj pracovný život by bol určite lepší.“
Petržalka? Prach aj hrdosť, že sme vo svojom
Fogaš je skutočne aj pri pracovnej vyťaženosti spoločensky naladený muž. Možno ho stretnúť aj na spoločenských podujatiach, vychýrená však bola najmä jeho petržalská garáž. Vyrábalo sa v nej víno a sobotňajšie popoludnia tam politik trávil s priateľmi.
„Keď otec zomrel, stal som sa nástupcom spracovania malého výťažku z vinohradu pri rodičovskom dome. Do garáže chodili moji priatelia, opravovali sme autá, počúvali, ako víno kvasí, a koštovali ho. Malo to svoje čaro, pretože garáž slúžila súčasne ako špajza. V petržalskom paneláku, kde som vtedy býval, je všade teplo, preto tam bývala slaninka aj klobáska.“
Legendárna fogašovská garáž má svojho „pokračovateľa“ aj dnes, v dielni pri zrekonštruovanom dome.
Vicepremiér ho má vo Vrakuni, prepracovali sa k nemu cez tri byty v Petržalke.
„Po škole sme bývali na internáte, v miestnosti, ktorá nemala ani radiátor. Ja som mal pracovný stôl v jednom kúte, manželka študovala na perináku. Boli sme však na tom lepšie ako kolegovia, tí prvé roky spávali v pracovni na fakulte.“
Po dvoch rokoch získali dvojizbový družstevný byt v prvom petržalskom paneláku – vďaka príbuzným.
„Užili sme si blato, prach, ale aj hrdosť, že bývame vo svojom. Neskôr sme ho dvakrát vymenili za väčší. Posledný, štvorizbový, dostala naša Katarína.“
Okrem domu je Fogaš majiteľom akcií v hodnote 20-tisíc korún, v banke má uložených 800-tisíc.
Patrí mu rekreačná chata s pozemkom v Senci, dedičský podiel zo záhrady a z ornej pôdy a rodinný dom s pozemkom v Podolí.
Rodina a najkrajší rok života
Z Podolia, obce medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi, Fogaš pochádza. Žil tam od pätnástich len s otcom – ten bol na invalidnom dôchodku, mama zomrela.
„Otec dostával osemsto korún na mesiac, čo bolo aj v tom čase málo. Po maminej smrti som sa na neho veľmi naviazal. Bol skvelý – hoci dovtedy nikdy nevykonával domáce práce, o chvíľu to zvládol majstrovsky. Pomáhali nám v tom čase aj súrodenci, za čo im dnes ďakujem.“
Na budúceho študenta práv a dnes vicepremiéra slovenskej vlády sa z tých prác nič „nenalepilo“.
„Ku kuchyni nemám veľmi dobrý vzťah. Ale zato rád relaxujem pri práci s drevom, môj otec bol stolár. Prednedávnom sme s priateľmi vyrobili dvere na dielňu.“
Fogaš chcel byť dokonca pilotom: „Bol ním môj o trinásť rokov starší brat. Tak som sa prihlásil na dve vysoké školy, na vojenskú aj na právo.“
Zobrali ho na obidve – právnikom sa stal „len“ preto, že v roku 1969 inžiniersky smer pilotného štúdia neotvorili. Zalietať si však zalietal.
„Na Vysokej vojenskej leteckej škole v Košiciach. Bol to jeden z najkrajších rokov môjho života.“
Doteraz mu pohyb na čerstvom vzduchu chýba.
„Nesmierne obmedzený sa cítim najmä v kanceláriách vlády a parlamentu.“
Chodí preto hrať futbal a v poslednom čase tenis.
„Hoci teraz máme viac rokovaní večer. A vidno to na mne, že mám menej pohybu.“ (Smiech.)
Falošné tóny
Manželka je tiež z Podolia, učí jazyky na bratislavskom konzervatóriu.
Manželovým vstupom do politiky nebola nadšená.
„A dodnes nie je. Asi vychádza z toho, že svetská sláva, poľná tráva. Určite by nikdy nemohla ani nechcela byť političkou.“
O politike preto skôr diskutuje so staršou dcérou Katarínou.
„Tento rok skončila právnickú fakultu, chce sa venovať finančnému právu. Istý čas bola na štúdiách v Bruseli, ten jej dodal možno až príliš sebavedomia. Ale myslím, že je veľmi slušne pripravená na to, aby sa vedela sama prebiť životom.“
Mladšia dcéra Veronika navštevuje ekonomickú univerzitu, viac než politika ju však oslovuje šport, venuje sa spoločenským tancom.
„Obe moje dcéry mrzia falošné tóny, čo sa z času na čas objavia.“
Takou bola médiami kritizovaná cesta mladšej Veroniky do Bruselu vládnym špeciálom.
Nemal však uhradiť minimálne náklady pobytu?
„To je ten problém. Ja som ich uhradil! A Veronika to vedela. Preto bola veľmi zaskočená a prekvapená.“
Nevie si teda ako právnik zvyknúť na medializáciu politikov v popredí?
„Právnik musí veľa pracovať individuálne. Minister, o ktorom sa píše najviac, nemusí byť najlepší. Práve naopak. Ale pochopiteľne, keď sa ho opýtajú, čo robí, mal by vedieť odpovedať.“
JANA KOLLÁROVÁ
