Canberra 4. novembra (TASR) Bývalý austrálsky diplomat a vysoký štátny úradník Bill Smithies sa pripravuje do väzenia. Nevie, kedy mu zabúchajú na dvere, lebo Smithies nevolil už takmer 20 rokov a tak sa väzenie isto blíži. Ako zarytý nepriateľ austrálskeho zákona o povinnej účasti na voľbách je 66-ročný dôchodca radšej ochotný stráviť niekoľko dní za mrežami, ako zaplatiť pokutu vo výške 20 austrálskych dolárov za neúčasť vo voľbách.
On a stovky ďalších "križiakov" nemajú v úmysle vhodiť do urny hlasovací lístok v blížiacich sa všeobecných voľbách 10. novembra. Nakoniec všetci zaplatia cenu za svoje presvedčenie, že 77-ročný zákon, ktorý núti austrálskych občanov ísť k voľbám, je zlý. Za odmietanie voliť vo všeobecných voľbách v roku 1998 skončilo vo väzení osem Austrálčanov. Ďalších 6246 predvolali pred súd, ktorý ich donútil zaplatiť pokutu alebo unikli väzeniu, keď náhodou narazili na benevolentnejšieho sudcu. Ďalších viac než 40.000 zaplatilo bez okolkov 20 austrálskych dolárov a mali to vybavené. Avšak Smithies, ktorý celý svoj život slúžil Austrálii v zahraničí ako diplomat a doma ako úradník, hovorí, že si takmer pred 20 rokmi uvedomil, že sa proti nútenému hlasovaniu musí postaviť.
Z demokratických krajín majú povinný volebný systém podobný Austrálii iba Brazília a Grécko, zatiaľ čo v krajinách ako Argentína, Švajčiarsko, Belgicko, Singapur a Lichtenštajnsko je účasť voličov na niektorých voľbách povinná. Hlasovanie je povinné v Austrálii od roku 1924, keď federálni politici prijali zákon, ktorým bojovali proti "apatii a ľahostajnosti". Tá zapríčinila prepad účasti voličov na 47 percent čo je úroveň, ktorú možno pravidelne vidieť v iných krajinách. Povinná účasť vo voľbách zdvihla v Austrálii účasť voličov nad 95 percent to je takmer dvojnásobok v porovnaní s 51 percentnou účasťou voličov v minuloročných amerických voľbách a 60 percentnou v júnových britských voľbách.
Dôvod existencie zákona je jednoduchý, hovorí osobitný minister pre štátne záležitosti Eric Abetz, ktorý dozerá na priebeh volieb. Hlasovanie je občianskou povinnosťou ako platenie daní a iba plná účasť môže zaručiť, že zvolená vláda je legitímna. Donucovanie ľudí voliť odstraňuje potrebu politických strán podnecovať ľudí v účasti na hlasovaní umožňuje zákonodarcom sústrediť sa na politiku, hovorí Abetz, ale v súvislosti so zákonom priznáva isté rozpaky. "Krajnou skúškou zákona je či niekoho uväzníte alebo neuväzníte za neúčasť na voľbách. A moja osobná odpoveď na to je: nie, avšak súčasná platná legislatíva hovorí áno a to je názor väčšiny," pripomína. Vzhľadom rozdielny postoj na politických lídrov a dvoch hlavných strán a iba niektorých sťažujúcich sa odporcov šance na zmenu zákona nie sú žiadne. "Vláda je názoru, že to nie je sporná otázka," dodáva Abetz. Pre väčšinu Austrálčanov nie je diskusia nevyhnutná.
Smithies si myslí, že mal byť uväznený za pohŕdanie súdom už pred rokmi, keď začal niekedy v polovici 80. rokov odmietať voliť v celoštátnych či miestnych voľbách. Verí, že Austrálska volebná komisia (AEC) zatvára oči pred "križiakmi" ako je on a vyhýba sa tak dlhým právnym sporom posadiť tých, ktorí nehlasujú, do väzenia. "Byrokracia ma možno stratila v niektorej hlbokej priehradke... alebo skúša, ako ma odstrániť z volebného zoznamu," dodáva Smithies.
Pomocný komisár AEC Brian Hallett hovorí, že volebná komisia nerada vidí, keď niekto ide do väzenia iba chce mať istotu, že každý je zapísaný na zozname a rešpektuje zákon. Registrácia voliča je povinná pre každého od veku 18 rokov. Komisii sa podarilo zapísať do voličských zoznamov približne 12.1 milióna ľudí, čo je 95 percent oprávnených voličov. Bezdomovci a mladí ľudia patria k tým, ktorým sa podarí cez systém prekĺznuť aj napriek vynaliezavým súťažiam. V tých štát ponúka videohry a disky DVD tým mladým ľuďom, ktorí sa do zoznamov zapíšu. Napriek tomu zostáva približne 3.5 percenta tých, ktorí v parlamentných voľbách v roku 1998 nehlasovali, pričom ďalšie štyri percentá sa pričinili o neplatnosť odovzdaných zložitých hlasovacích lístkov, buď náhodne alebo úmyselne.
Hallett namáhavo vysvetľuje, že tí, ktorí nehlasovali, nejdú do väzenia kvôli tomu, že nevolili. Idú za mreže kvôli nezaplateniu pokuty, vyrubenú za neúčasť na voľbách. "Azda to vyzerá ako jemný rozdiel, ale ľudia nie sú odsúdení do väzenia za neúčasť vo voľbách," dodáva a jedným dychom pripomína, že čas strávený vo väzení je veľmi krátky. "Hovoríme o krátkych obdobiach, jednej noci, o tomto. V Západnej Austrálii žila jedna žena, zatkli ju poobede, noc strávila vo väzbe a myslím, že na druhý deň bola von," spomína si Hallett.
Myšlienka ísť do väzenia aj keď nakrátko je dostačujúca na to, aby donútila iného Austrálčana - Wolfganga Kaspera odvoliť. Hoci tento profesor ekonomiky a nemecký emigrant je rovnako neústupný ako Smithies v tom, že povinné hlasovanie je nesprávne. "Bol to jeden z dôvodov, prečo som oddialil získanie štátneho občianstva, keď som sa sem presťahoval, i keď som Austrálii celkom oddaný," uviedol v rozhovore pre Reuters. "(Smithies) je odvážnejší než ja," dodáva nakoniec.
