Majer, kde chodí Mečiar vždy, keď chce byť sám. Minimálne raz do mesiaca, niekedy každý deň v týždni. Jeho kamarát starosta tvrdí, že objekt kúpil Mečiar ako zrúcaný statok a sám ho vlastnými rukami porobil. Otázne zostáva, kedy by mal na to čas - zrejme to teda pravda nebude. Je ale jasné, že z polozrúcaného statku vyrástol honosný majer. Len garážové miesta sú tu štyri. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Predseda HZDS Vladimír Mečiar sa po neúspešnej kandidatúre na prezidenta utiahol do ústrania a chvíle trávi na dvoch miestach. Vo vile Elektra v Trenčianskych Tepliciach a na majeri v dedine Dolná Poruba.
Nejde o žiadnu záhradnú chalúpku, len garážové miesta sú tu štyri a celý objekt chráni vysoký plot. Je prepojený z piatich menších budov, ktoré kúpil ako starý statok. Ako celok pôsobia honosne.
Denník SME zistil, že presne tu Mečiar chodieva, keď chce byť sám. Majer je blízko lesa, skoro na samote. Domáci z dediny predsedu HZDS často vídajú, ako tam mieri so šoférom.
Dôchodkyňa: Každé hrable pod seba hrabú
"Mečiar? Rovno a hore doprava. Posledná chalupa je jeho. Bol tu aj minulú sobotu," ochotne naviguje novinárov urastený muž v montérkach. Dôchodkyňa s hrabľami v ruke vedela nimi nakresliť cestu do piesku.
"Tam sú staré ošarpané chalupy, len jedna pekná. Jeho. Chodí sem často na víkendy, hoci musím povedať, že jeho manželka ešte častejšie. Ja som ho však v dedine v živote nevidela."
Pracovitej tetuške neprekáža, že sa Dolná Poruba zviditeľnila kvôli Mečiarovi. Neprekáža jej nik, kto tam chodí. Ani tento bývalý trojnásobný šéf vlády. "A čo my máme z toho? Ani mi nepribudne, ani neubudne."
Dedina ale vníma Mečiara aj ako zástupcu HZDS. Rozdelil ju na polovicu. Dôchodkyňa: "Má tu svojich zástancov, ktorí sa majú pri ňom dobre, ale je tu aj veľa neprajníkov. Ba tých je možno viac."
A s múdrosťou vrások i zrobených rúk si táto Dolnoporubčanka môže dovoliť povedať: "Každé hrable pod seba hrabú."
Virčíková: Kedysi bol dobrý záletník
Z panej, čakajúcej na autobus, k novinárom vyžarovala evidentná nevôľa. Tvrdila, že miestni si Mečiara koľkokrát ani nevšimnú. "A iste by mu neublížili. Keď ho vidia, on pozdraví, ľudia ho odzdravia."
Podľa nej už bývalého predsedu vlády berú ľudia "ako normálneho človeka". "Dnes ich zaujíma skôr ekonomika, nie Mečiar. Ale aj ja si myslím, že sa usadil do úzadia."
Ochotnejšia na slovo je sympatická dedinčanka Anna Virčičková. "A toho psa Maxa ste tam nestretli?", spýtala sa ako prvé. "To je taká obluda!" Zrejme má Mečiara na samote strážiť.
Politik tam občas chodí sám, na Nive, občas so suitou, na mercedesoch. Prijíma tam aj návštevy. V tomto bode sa ale Virčíková zasekne. Už je zrelá diplomatka: "Neviem, nepoviem. Odo mňa informácie nedostanete."
Myslí si ale, že v dedine má Mečiar viac zástancov ako neprajníkov. "Viete, tu je to samý dôchodca a tým jeho sľubom..." Radšej mávne rukou. Ona im asi neverí?
Najbližšími Mečiarovými ľuďmi v dedine sú starosta Vladimír Slivka a majiteľ miestnej pekárne Jozef Suchý. "Yes, všetko dobrí kamaráti," nezaprie vývoj ani na dedine pani Virčíková.
A pokračuje pikantériou: "Z dobrého zdroja viem, že to bol kedysi dobrý záletník! Ale to je už ozaj všetko, čo vám môžem naňho povedať. Inak, ja osobne by som ho stretnúť radšej nechcela. Nič moc, mňa by taký pán neoslovil." (smiech)
Poštárka: Je to špekulant
Skúpa na slovo bola zo začiatku poštárka, o ktorej sa hovorí, že v dedine pozná všetko a všetkých. "Neviem, či sem chodieva." No čo na srdci, to na jazyku, hovorieva sa - a tak sa nakoniec aj ona rozhovorila.
"Ja vám poviem, čo si o ňom dedinčania myslia! Tí, čo sú s ním, si myslia, že je Boh, ale niektorí ho nemajú radi. Je to asi pol na pol." Aj ona sama si v minulosti mala s Mečiarom čo povedať, dnes je tomu inak.
"Kedysi som sa s ním rozprávala, keď bol obyčajný robotník. Ale odvtedy nie. Je to špekulant."
Aj poštárka považuje najbližších ľudí šéfa HZDS v dedine Slivku a majiteľa pekárne. "Starosta je jeho pravá ruka. Druhá je Jožo Suchý. Starosta ho bude len chváliť, inšie nič."
Kamarát: Do krčmy nechodí, abstinent!
Starosta obce Dolná Poruba Vladimír Slivka nebol voči novinárom nepríjemný, bol rád, že s nimi môže hovoriť. "Nechodieva tu zase tak často," povedal. "Bol tu predminulý týždeň, vtedy som ho videl a odvtedy nie."
Predchádzajúce sa ale vylúčilo nasledujúcou vetou: Zo starostu vyšlo, že do Dolnej Poruby chodí Mečiar minimálne raz, ale niekedy dva až trikrát do mesiaca.
A či urobil expremiér niečo pre obec? "Ako sa to vezme." Hovorme vraj o niečom inom. O neúspechu vo voľbách? "To ho nezmenilo. On je stále taký, ako aj bol - dobrý. To je jediný človek, čo sa zasadil o Slovenskú republiku."
V Porube Mečiar vyhral vo voľbách na post prezidenta v prvom aj v druhom kole.
A čo hovorí druhý muž, podľa domácich blízky Mečiarovi? Majiteľ miestnej pekárne Jozef Suchý sa len smeje. "Pravdaže tu chodí. Niekedy raz za mesiac, niekedy každý deň v týždni. Aj sa tu zastaví. No a keď sa nezastaví, tak sa nezastaví."
Poznajú sa dlhé roky, Suchý kedysi pracoval s politikovou manželkou. "Takže sa kamarátim s ním, aj s jeho ženou. Predminulý týždeň tu bol." No nie je vraj jediný, za ktorým sa Mečiar zastaví, keď príde.
Len do krčmy nechodí. "Ani tu nič nie je. A - čože tu bude chodiť, keď nepije. No pre mňa je veľmi príjemný človek, s ktorým sa dá porozprávať, ktorý pozná srandu, zábavu. A spievanie ľudových pesničiek."
Záverom
Nuž, starosta ani miestny pekár v Dolnej Porube nepoznajú Mečiara ako politika. S kolegami straníkmi málo rokuje, s novinármi nekomunikuje. Samota je zrejme pre Mečiara ten pravý raj. Možno na to raz príde.
Autor: JÁN MALOCH
