Brusel 16. mája (TASR) Príprava európskej ústavy, ktorú sa nepodarilo prijať podľa plánu vlani v decembri, vstupuje do rozhodujúcej etapy. Ministri zahraničných vecí 25 krajín EÚ obnovia v pondelok a utorok v Bruseli spoločné rokovania o dokumente, ktorý sa EÚ po vlaňajšom neúspechu zaviazala prijať najneskôr na summite 17.-18. júna.
Mesiac pred kľúčovou vrcholnou schôdzkou však na stole nie je ucelený nový návrh ústavy a otvorených ostáva mnoho otázok, vrátane tých najcitlivejších.
Cieľom írskeho predsedníctva bude v pondelok a utorok na ministerskom rokovaní odstrániť zo stola čo najviac drobnejších a technických problémov, aby na lídrov počas summitu ostali len tie najzložitejšie témy.
Írsko pripravilo pracovný dokument, v ktorom navrhuje zamerať sa v pondelok na také otázky, ako spôsob schvaľovania rozpočtu, spoločnú obchodnú politiku, spôsob predsedníctva v Rade EÚ, právomoci Európskeho parlamentu. V utorok majú ministri hovoriť o zložení Európskej komisie, oblastiach, kde sa bude hlasovať väčšinovo a kde jednomyseľne a počas obeda aj o systéme hlasovania v Rade ministrov.
Všetky členské štáty sú si veľmi dobre vedomé dôležitosti (prijatia ústavy). Počítame s duchom odhodlania, optimizmu a oddanosti, vyhlásil pred obnovením ministerských rokovaní vysoký predstaviteľ írskeho predsedníctva.
Všetci v Bruseli sa zhodujú, že podobný krach rokovaní, ako vlani v decembri, si už únia nemôže dovoliť. To by bola doslova katastrofa, zhodujú sa diplomati. Aj preto mnohí veria, že vlády budú pri záverečných tvrdých rokovaniach na summite pružnejšie ako v decembri, a to aj v najcitlivejších otázkach.
Tými ostávajú a zrejme aj po ministerskom rokovaní ostanú spôsob hlasovania v Rade ministrov EÚ, rozsah väčšinového hlasovania na úkor jednomyseľnosti a budúce zloženie Európskej komisie.
Práve na systéme hlasovania stroskotal decembrový summit. Návrh ústavy predpokladal zavedenie dvojitej väčšiny 50 percent členských štátov a 60 percent populácie, najmä Poľsko a Španielsko však trvali na zložitejšom a pre ne výhodnejšom rozdelení hlasov medzi jednotlivé štáty (systém z Nice).
Zdá sa, že po piatich mesiacoch je zhoda, že riešenie bude založené na princípe dvojitej väčšiny. Stanoviť ostáva prah členských štátov i obyvateľov potrebný na prijatie rozhodnutia. Okrem scenára 50:60 sa objavujú možnosti 55:55, 55:65, Španielsko dokonca navrhlo v prípade populácie až 66 percent.
Čím vyššia hodnota počtu obyvateľov bude, tým menej ich bude treba na blokovanie rozhodnutia a tým skôr budú Madrid a Varšava schopní zablokovať rozhodnutie, na ktorom sa dohodne veľká štvorka (Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko).
Slovensko si síce už počas vlaňajších rokovaní o ústave želalo zachovanie systému z Nice, aktívne ho však nepresadzovalo a bolo už v decembri v záujme celkovej dohody ochotné súhlasiť s dvojitou väčšinou.
Druhou citlivou otázkou ostáva rozsah oblastí, kde sa bude hlasovať väčšinovo bez práva národného veta. Tu dal Londýn veľmi jasne najavo, že neustúpi v oblasti daní, sociálnej politiky či spolupráce v trestnom práve a ohlásené referendum je varovaním, aby sa únia ani nepokúšala túto britskú červenú čiaru prekročiť. Podobný prístup má Slovensko, ktoré jasne odmieta zrušenie veta pri daniach a sociálnej politike. Doriešené nie je ešte ani budúce zloženie Európskej komisie, hoci viac-menej všetci už súhlasia, že aspoň istý čas bude mať každá krajina v exekutíve EÚ jedného zástupcu.
Definitívne zamietnutá sa zdá myšlienka Konventu, ktorý návrh ústavy pripravil, aby v komisii sedeli dve kategórie členov jedni s hlasovacím a druhí bez hlasovacieho práva. Írsko v pracovnom dokumente navrhuje, aby v EK mala každá krajina jedného zástupcu do roku 2014, potom dôjde k zoštíhleniu komisie a rotácii krajín na základe rovnoprávnosti.
Do úvahy pritom prichádza viacero možností: 15 členov, ako to navrhoval už Konvent, počet členov odvodený ako polovica či dve tretiny od počtu členských krajín, alebo 18 komisárov, čo by v 27-člennej únii znamenalo, že každá krajina bude mať zastúpenie počas dvoch z troch mandátov EK.
Ak pondelkové a utorkové rokovania neprinesú potrebný pokrok, zvolá írske predsedníctvo ďalšie zasadnutie šéfov diplomacií na pondelok 24. mája. Okrem ústavy sa budú ministri v pondelok zaoberať aj zahraničnopolitickými otázkami (situácia v Iraku a na Blízkom východe, príprava summitu s Ruskom, spolupráca s krajinami Perzského zálivu, rokovania s predstaviteľmi Turecka a Ukrajiny).
