Baku/Moskva 13. mája (TASR) - Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v utorok oznámil, že armáda jeho krajiny je pripravená kedykoľvek začať novú vojnu o Náhorný Karabach, o ktorý sa sporí so susedným Arménskom. Boje o enklávu sa síce skončili pred desiatimi rokmi, ale konflikt doteraz nie je doriešený diplomatickou cestou.
Alijev počas inšpekčnej cesty na vojenskej základni v Nachičevane uviedol, že azerbajdžanská armáda je pripravená "oslobodiť naše územie. Sme úplne v práve urobiť to - obnoviť našu územnú celistvosť".
Azerbajdžanský prezident dodal, že bakuská vláda každoročne zvyšuje rozpočet na obranu, pričom tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti pre neschopnosť riešiť konflikt o Náhorný Karabach pokojnou cestou.
Územné požiadavky Azerbajdžanu na Náhorný Karabach sú pre Arménsko neprijateľné. Jerevan navyše deklaroval, že spor by mal riešiť Azerbajdžan a Náhorný Karabach, nie Arménsko, ktoré však Baku považuje za jediného partnera rokovaní.
Ako dnes pripomína ruský denník Gazeta, Alijev s týmto vyhlásením prišiel len niekoľko hodín pred začiatkom návštevy arménskeho prezidenta Roberta Kočariana v Moskve, kde bude počas troch dní rokovať s Vladimirom Putinom, premiérom Michailom Fradkovom a vedením spoločnosti Gazprom.
Predmetom rokovaní majú byť bilaterálne vzťahy, obchodno-priemyselná spolupráca a vnútropolitická situácia v Arménsku. Podľa neoficiálnych informácií bude však zrejme reč aj o riešení krízy ohľadom Karabachu, ktoré Aménsko momentálne znepokojuje najviac.
Azerbajdžan a Arménsko podpísali 12. mája 1994 dohodu o prímerí, čím sa skončila päť rokov trvajúca vojna o Náhorný Karabach - doteraz však neuzavreli mierovú zmluvu, čo neustále vyvoláva obavy z obnovenie konfliktu v tejto strategicky dôležitej oblasti, ktorou vedie ropovod z Kaspického mora.
Arménsko-azerbajdžanský konflikt vypukol ešte pred rozpadom ZSSR. Zo strany Baku sa spor vyostril po požiadavke karabašských poslancov na vyčlenenie ich enklávy z Azerbajdžanu, pričom masové represálie proti Arménom trvali niekoľko rokov.
V roku 1990 Baku vyhlásilo blokádu Karabachu a začala sa vojna. Kým bolo v roku 1994 podpísané prímerie, konflikt si vyžiadal 35.000 obetí na životoch. Svoje domovy muselo opustiť vyše milióna ľudí.
Náhorný Karabach - azerbajdžanské územie osídlené zväčša Arménmi - v súčasnosti de facto kontroluje arménska armáda.
2 4 12 pel dem
