Skrúcaný: Sebareflexia u Gašparoviča? Som skeptický

Volil.

Áno. V tom čase som ho naozaj považoval za menšie zlo. K výraznejším zmenám u pána Schustera došlo až v priebehu výkonu funkcie. Aj keď dodnes si myslím, že najlepším slovenským prezidentom bol a zostáva Michal Kováč.

Napriek tomu. Akceptujem priestor na sebareflexiu. Každý môže zmeniť svoje názory po spoznaní pravosti istých vecí a prežití konkrétnych životných situácií.

Dávam, ale som v tej veci veľmi skeptický.

Nie.

Tu takmer neexistovalo. Hoci na druhý deň som prehru Vladimíra Mečiara privítal s pomerne veľkou úľavou. Napriek tomu som rád, že sa tak stalo bez môjho pričinenia.

Ťarcha toho rozhodnutia je sčasti na pleciach voličov, ktorí podcenili prvé kolo prezidentských volieb. Viedol ich k tomu iste prieskum verejnej mienky, z ktorého dlho vychádzal ako víťaz Eduard Kukan. Podcenili tú slnečnú sobotu a dali prednosť záhradke pred prezidentom. Druhou príčinou je neschopnosť dohody politických strán, koaličné strany nešli do volieb jednotne. Na Slovensku dlhodobo funguje trend, že keď sa stretnú traja, minimálne dvaja z nich chcú byť predsedami trojice.

Určite to poškodilo, situáciu to však zásadne neovplyvnilo. Tam chýbali dve desatiny percenta. Mám veľa kamarátov a známych, ktorí si búchali hlavu o stenu, že precenili prieskumy. Hovorili si, že Kukana pôjdu podporiť proti Mečiarovi až v druhom kole - a zrazu zistili, že už netreba.

Myslím, že nie. Tak trochu si ho zaslúži koalícia - za to že neberú politiku ako službu občanom, ale ako biznis. No zlizneme si to my, radoví občania.

Áno. Víťazka spĺňala okrem estetických aj vzdelanostné a sociálne kritériá. Ísť na Miss World ako účastníčka súťaže Milionár, kde šla po 10. otázku, s tým, že má ešte 6 súrodencov a popri štúdiu robí dve zamestnania, aby pomohla rodine, je celkom dobrý begraund.

Vedel by som ho poskladať z niekoľkých slovenských politikov.

Mal by byť morálny a bezúhonný ako napríklad Ferko Mikloško. Mal by byť vzdelaný a rozvážny ako napríklad Ján Figeľ. Ale zároveň by to mal byť človek priebojný, človek, ktorý dokáže fabulovať, povedať myšlienky skoro v citátoch, ale osloviť aj jednoduchého voliča - niečo medzi Mikulášom Dzurindom a Vladimírom Mečiarom. A mohol by mať aj šarm a byť sympatickým mužom - niečo medzi Jánom Figeľom a Ivanom Miklošom. Taký slovenský Kennedy.

Možno bol Eduard Kukan tým kritériám blízko. Ja by som v prípade pána Kukana odporúčal popracovať s imidžmejkrami, ľuďmi, ktorí by ho naučili razantnejšie a jednoduchšie argumentovať, pri rozprávaní sa pozerať pevne a priamo do očí alebo do kamery. Tam boli podľa mňa jeho nedostatky. Vo všetkých ostatných otázkach sa kritériám prezidenta približoval. Som zvedavý, ako politicky a ľudsky porastie vo svojej funkcii pán Figeľ a uvidíme za 5 rokov.

Áno, ale už nie z presvedčenia, ale rovnako ako biznis. Vtedy bola iná situácia. Boli sme vyčiarknutí z európskych štruktúr, s našimi predstaviteľmi nekomunikoval žiadny predstaviteľ civilizovanej krajiny. Vtedy bol čas angažovať sa akoukoľvek mierou. Pomôcť tomu, aby Slovensko z tej cesty zišlo. Som rád, že sa to podarilo.

Naopak, vtedy som si odpísal tretinu, ak nie polovicu sympatizantov, čo by mi posielali hlasy v anketách, chodili na naše vystúpenia. Čiže tiež som si oslabil svoju - v úvodzovkách - voličskú základňu. Na rozdiel od politikov som si ju však oslabil zadarmo. Aj preto by som to už dnes nerobil, ale takisto môžem s úľavou konštatovať, že už nie sme na takej dejinnej križovatke, ako v roku 1998. Preto môžem na politickú situáciu pozerať triezvejšie. Dnes by som už akúkoľvek podporu politickej strane bral ako dodávateľsko-odberateľské vzťahy.

Samozrejme. V súčasnosti by som bol ochotný zobrať ponuku na podporu od 2, 3 strán.

Momentálne akceptujem politické strany, z ktorých mám ešte stále pocit, že sú v nich ľudia, čo to myslia úprimne. Myslím si, že takými stranami sú napriek všetkému strany vládnej koalície. Samozrejme, s každou z tých strán by som istý špecifický problém mal. Ten honorár by bol teda nejakým bolestným na jeho prehltnutie.

Mám pocit, že druhým víťazstvom po sebe získali pocit uspokojenia a presvedčenia o tom, že sú za vodou. Že to takto bude na dlho, ak nie stále. Jednoducho, zaspali na vavrínoch a viac ako krajine a ľuďom sa začali venovať osobným politickým alebo ekonomickým ambíciám. Postavenie vlastných kandidátov na post prezidenta do istej miery chápem, ich ponechanie a možnosť nedohody však vidím ako nohu vo dverách. Ako politický kalkul, ktorý si nakoniec odnesú občania. Za politické hry zaplatíme my.

Na Slovensku je jedným z najťažších povolaní prognostik. Nič nie je nemožné. Politický vývoj na Slovensku je akási sínusoida. Je tu možnosť, že opozičný prezident stmelí koalíciu, ale je tu aj možnosť, že časť koalície bude hľadať iné druhy spojenia - so Smerom.

U jednotlivcov to definovať neviem, skôr vcelku. U niektorých začal prevládať akýsi pocit istoty, že voličská základňa na Slovensku je taká zastabilizovaná, že o voliča netreba bojovať. Že sa môžu venovať sebe, svojim politickým stranám, ambíciám. Z tohto dôvodu si myslím, že časť koalície robí namiesto politiky biznis.

V mojich pocitoch by sa tam isto vybavil niekto z SDKÚ, asi by šlo o mená pertraktované v médiách. ANO zase vidím ako stranu, ktorá stojí a padá s jedným mužom. Z časti KDH a SMK mám zase istý pocit neústupčivosti, hraničiacej so sektárstvom. Nezľavenia z istých princípov, ktoré sú nie vždy racionálne. To sa týka aj prezidentských volieb. Ferko Mikloško je môj kamarát, človek, ktorého si nesmierne vážim, morálna zástava tejto krajiny. Keď však viem, že je nezvoliteľný a trvám na jeho voľbe, je to nepochopiteľné. Je to taký malý slovenský taliban.

Myslím, že nie. Prežívame veľké turbulencie, čo je však po 40 rokoch nesamostatnosti normálne. Sme nesmierne dravý, životaschopný národ, máme šancu napodobniť Írsko a mnohých ďalších politicko-ekonomických žralokov. Neobávam sa, že by sme sa stali juhoamerickou krajinou.

Na tých raňajkách som to cítil podobne. To, čo nám porozprával, má logiku, ale je to tvrdenie proti tvrdeniu bez dôkazov. Bolo nám povedané, že musela byť odstránená skupinka, ktorá lobovala za isté tendre, no kde je záruka, že to nebolo z dôvodu nainštalovania inej skupinky? A to sú veci, o ktorých môžeme polemizovať donekonečna.

Chápem to, že každý má právo sa brániť a snažiť sa očistiť svoje meno.

Mám pocit, že množstvom angažovaní sa za rôznych politikov, rôzne politické strany, sa to devalvovalo, oslabilo. Napriek tomu som presvedčený, že gro umeleckej obce správny inštinkt má. V žiadnom prípade nechcem umelcov nadhodnocovať nad ostatných, ale sú jednoducho bližšie pri zdroji informácií, majú osobné kontakty na politikov, majú vycibrenú intuíciu. Bolo by úžasné, keby sme mali takých vnímavých občanov, ktorí by si dokázali uvedomiť, že človek s väčším množstvom informácií a prehľadom im vie aspoň ukázať cestu. O hercoch sa hovorí, že sú tiež inžinieri - inžinieri ľudských duší. Psychológovia. To asi platí. Poviem to inak - je lepšie byť zamestnancom firmy, ktorá prosperuje, ako byť šéfom takej, ktorá krachuje.

Asi je to tak. Existuje tu aj alternatíva, aby vláda fungovala v súčasnej zostave, len so zmeneným premiérom. Podľa mňa by to bol alibizmus. Konanie v duchu slogana - nefunguje nám auto, prestriekajme karosériu. Dajme novú farbu, motor zostane. To je podľa mňa absurdné. Iste, niektorí ľudia sa pozerajú skôr na farbu auta, tým by sa aktivita Slobodného fóra mohla javiť prijateľná. Rozumný šofér však vie, že na aute je dôležitejší motor.

Netvrdím, že ide stopercentne, ale mám pocit, že ho máme možnosť vymeniť len za motor s menším obsahom.

Hoci s mnohými ortodoxnými metódami KDH nesúhlasím, je mi sympatická práca ministra Palka.

Neviem to posúdiť. Som atypickým človekom v kultúre - nikdy som nebol registrovaný v žiadnej štátnej inštitúcii, na voľnej nohe som od skončenia VŠMU. Mojím posledným šéfom bol Mikuláš Huba a veľmi sa teším, že to tak je. Ja si myslím, že kultúra nepotrebuje riaditeľa. Nepotrebuje osobitné ministerstvo. Možno by naozaj stačilo, aby fungovala sekcia na nejakom inom ministerstve, spravujúca národné knižnice, galérie a pamiatky.

Neviem to definovať. Rozhodne nemám politické ambície. Zo svojej práce vyžijem relatívne slušne. Nie som bohatý, ale ani chudobný. A načo byť najbohatší na celom cintoríne? Život s politikou beriem akosi samozrejme. Žijem na Slovensku, žije tu moja rodina, deti. Preto chcem, aby Slovensko bola slušná, civilizovaná krajina. Aj tí, ktorí volia najväčších gaunerov, volia v dobrej viere. Sú nimi skrátka oklamaní. Preto mám pocit, že im ešte treba trochu otvoriť oči.

Neberiem na seba právo im tie oči otvárať. Môžem sa mýliť, ani ja nemám patent na rozum. S kamarátmi sa len snažím byť nápomocný dobrej veci.

Podľa mňa momentálne iná alternatíva pre Slovensko neexistuje. Len dokončiť reformy a s touto koalíciou. A veriť, že postupne vyrastie nová generácia európskych politikov na Slovensku, ktorí prevezmú žezlo. Mnohí americkí milionári sú potomkami amerických mafiánov. Tak dúfam, že nová politická generácia bude potomkami tých našich politických mafiánov, ktorí, verím, budú postupne strácať na Slovensku vplyv.