Terst (TASR) - Niekoľko tisíc demonštrantov protestovalo v talianskom Terste, kde sa včera ministri životného prostredia siedmich najvyspelejších štátov sveta a Ruska (G8) dostali k prerokúvaniu horúcej otázky - boja proti klimatickým zmenám.
Antiglobalisti a ochrancovia životného prostredia zorganizovali blízko miesta rokovaní ministrov hlučný, no prevažne pokojný protest. Sledovalo ho viac ako 3000 príslušníkov polície a špeciálnych vojenských jednotiek, ktoré do oblasti prišli v posledných dvoch dňoch, aby sa pripravili na možné zrážky.
Priebeh konferencie poznačili obavy z toho, že nejasnosť pozície Spojených štátov môže oslabiť konečnú dohodu na konci rokovaní v nedeľu. Nová administratíva amerického prezidenta Georgea W. Busha, v Terste zastúpená novou šéfkou Úradu na ochranu životného prostredia (EPA) Christine Todd Whitmanovou, však avizovala, že sa nebude snažiť vyhnúť záväzkom, ktoré USA prijali v roku 1997 v japonskom Kjóte, a chce pokračovať v boji proti globálnemu otepľovaniu.
USA majú v pláne podrobne preskúmať postoj bývalej demokratickej administratívy ku globálnemu otepľovaniu Zeme, a to ešte predtým, než sa v nemeckom Bonne v júli zúčastní na ďalšej svetovej konferencii OSN o klimatických zmenách.
Aj napriek tomu, že sa všeobecne neočakáva, že na terstskej konferencii sa prijme nejaké konečné rozhodnutie, ministri sú pripravení zmierniť názorové rozdiely medzi USA a Európskou úniou. Tie prispeli k neúspešnosti minuloročnej novembrovej konferencie o klimatických zmenách v holandskom Haagu, kde sa delegáti snažili priblížiť k realizácii dohody z Kjóta o obmedzení emisií skleníkových plynov.
Whitmanová však zdôraznila, že Bush automaticky neponúkne tie isté kompromisy, ktoré urobil tábor jeho predchodcu Billa Clintona voči európskym krajinám v Haagu. Šéfka EPA zároveň dodala, že americká vláda nepociťuje záväzok vrátiť sa ku kompromisom v otázke znižovania plynov zohrievajúcich atmosféru, ako sa píše v protokole z Kjóta.
Podľa údajov Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sa krajiny G8 podieľajú na emisiách oxidu uhličitého vo svete takmer 50 percentami. Členskými krajinami združenia G8 sú Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, USA a Rusko.
Vedecký výbor OSN informoval, že priemerná globálna teplota v nasledujúcich 100 rokoch sa zvýši pravdepodobne o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia a hladina oceánov by mohla stúpnuť až o 88 centimetrov. Takéto teplotné zmeny by podľa odborníkov znamenali rozsiahle suchá a záplavy, ako i obrovské ekonomické a prírodné škody.
Mnohé krajiny odmietajú ratifikovať Kjótsku dohodu dovtedy, kým sa nestanovia pravidlá realizácie obmedzení emisií. Ochrancovia životného prostredia však vidia v dohode najväčšiu šancu zachrániť planétu pred stúpajúcou morskou hladinou a veľkými zmenami klímy.
