Praha 7. mája (TASR) Zánik spoločného štátu Čechov a Slovákov hodnotí český spisovateľ Pavel Kohout, ktorý patril k odporcom rozdelenia, s odstupom rokov ako nevyhnutný a vysoko oceňuje kultivovanosť rozchodu.
Dá sa povedať, že najzrelším plodom spolužitia Čechov a Slovákov bol ich noblesný rozvod, tvrdí spisovateľ v denníku Právo a netají sa svojim uznaním na adresu politikov a spoluobčanov, že dokázali rozdeliť majetok za polrok a bez jedinej facky.
Ako vysvetľuje, slovenský národ bol silný, pretože odolal stáročiam maďarizácie a spojením sa s Čechmi bol definitívne zachránený pred zánikom. Chýbala mu však sebadôvera, akú majú Česi po stáročiach vlastného štátu v génoch. A štát, ktorý Slováci dostali na šesť rokov z milosti Adolfa Hitlera, túto potrebu vlastnej štátnosti posilnil.
Slováci podľa spisovateľa Pavla Kohouta museli skoncovať s pocitom menejcennosti, mali plné zuby, ktoré im - podľa ich presvedčenia trvalo diktovala Praha, a potrebovali robiť svoje vlastné chyby. Za 12 rokov ich narobili neúrekom, ale tie najväčšie stačili skorigovať a iným zabránili päť minút pred dvanástou, do školy demokracie sa zapísali s meškaním, ale dokázali odmaturovať včas".
Autor oceňuje, že po rokoch samostatnosti vymizla česká nadradenosť a slovenská žiarlivosť, a privítal by, keby sa na české televízne obrazovky vrátili slovenské televízne pondelky, večerníčky s bačom a psíkom a spoločné športové reportáže. Teda to, čo v čase spoločného štátu predstavovalo svetový unikát.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
