Londýn 4. mája (TASR) - Európski úradníci majú veľké ambície: sotva utíchli búrlivé oslavy najväčšieho rozšírenia v histórii EÚ, už pripravujú plány, ktoré by bruselské impérium rozšírili aj na severnú Afriku, Blízky východ a Áziu, tvrdí britský denník Times.
Na budúci týždeň by mala Európska komisia zverejniť strategický plán rozširovania EÚ v priebehu nasledujúcich desaťročí. Tak by sa vplyv únie rozšíril aj do krajín ako Maroko, Sýria, Izrael, Libanon a, samozrejme, na najvýchodnejšiu časť Európy. Únia samozrejme vychádza z toho, že v roku 2007 prijme do svojich radov Rumunsko a Bulharsko a po nich aj ďalšie balkánske krajiny.
V súlade so stratégiou Nové susedstvo by sa však plnoprávnymi členmi jednotného európskeho trhu mohli stať aj krajiny ako Egypt, Alžírsko, Líbya, Rusko a Ukrajina. Znamenalo by to otvorenie hraníc na obchodovanie a investície, občania týchto krajín by získali právo žiť a pracovať v Európskej únii.
Na tom sa prakticky dohodli všetky národné vlády členských štátov EÚ. No potenciálni členovia sa musia najprv stať demokratickými krajinami, musia zlepšiť dodržiavanie ľudských práv a zaviesť trhové ekonomiky, v ktorých budú uplatňované zásady západného obchodného práva.
Podľa európskych diplomatov má k splneniu týchto kritérií najbližšie Jordánsko, Maroko a Ukrajina, no väčšine štátov severnej Afriky a Blízkeho východu to potrvá najmenej 20 rokov. Krajinám zahrnutým v programe Nové susedstvo však nebude ponúknuté členstvo v rozhodujúcich európskych inštitúciách, ako Európska komisia, Rada ministrov či Európsky parlament.
Európska komisia a vlády členských krajín si v uvedomujú, s akou odozvou sa v radoch európskej verejnosti stretnú návrhy udeliť stovkám miliónov moslimov právo žiť a pracovať v Európe, nehovoriac o otázke riadneho členstva pre Turecko. Brusel sa snaží tieto obavy rozptýliť argumentmi, že ide o dlhodobý proces a tvrdením, že otvorenie ekonomík týchto krajín zabezpečí ich výraznejší rast, ktorý v konečnom dôsledku odstráni dôvody na emigráciu.
Najkontroverznejšou otázkou však nepochybne ostáva prijatie Turecka. Zatiaľ čo Británia a Nemecko trvajú na tom, že prijatie krajiny so 70 miliónmi moslimov je nevyhnutné na odvrátenie "konfliktu civilizácií", Francúzsko naznačuje, že s prijatím Turecka súhlasiť nebude. Počet obyvateľov Turecka by mal do polovice tohto storočia vzrásť na 100 miliónov. Mnohí európski politici sa obávajú, že ak sa najväčším členom Európskej únie stane rozvojový štát, väčšina územia ktorého je v Strednej Ázii, bude to znamenať koniec Európskej únie, uzatvára denník Times.
