Londýn 3. mája (TASR) - Oslavy rozšírenie Európskej únie sa skončili a nastáva realita všedného dňa, konštatuje dnešná britská tlač, podľa ktorej prvé problémy novej únie názorne ukáže už najbližšie stretnutie dvadsaťpäťky.
Už 15 členov únie malo problémy na niečom sa dohodnúť a 25 potrvá hodinu a pol, než sa dostanú cez úvodné prejavy k samotnej diskusii, píše londýnsky týždenník Economist.
"Nesúrodosť vo veľkosti a vplyve jednotlivých členských štátov posilňuje pocit, že schôdze EÚ sa stanú šarádami. Deväť z desiatich nových členov má menší počet obyvateľov než desať miliónov, ale napriek tomu diplomatický takt diktuje, že k nemeckému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi, predstaviteľovi krajiny s 82 miliónmi obyvateľov, nemožno pristupovať inak než k maltskému premiérovi Lawrenceovi Gonzimu, ktorý zastupuje necelých 400.000 obyvateľov."
Economist pripomína summit v Berlíne, na ktorom sa začiatkom roka zišli predstavitelia troch najväčších štátov únie: Francúzska, Nemecka a Británie a upozorňuje, že malí členovia sa najviac obávajú práve vytvorenia mocenských podskupín vplyvných štátov.
Ale napriek všetkým výhradám potenciálne problémy spojené s rozšírením nemôžu zatieniť obrovské výhody tohto kroku, medzi ktoré patrí napríklad slobodné cestovanie, rýchlejší rast, stabilita a mier, dodáva Economist.
Daily Telegraph v tejto súvislosti kritizuje britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý je podľa neho zodpovedný za vlažný postoj Britov k rozšíreniu. Všetky britské vlády sa v ostatných 15 rokov usilovali o začlenenie východoeurópskych štátov do EÚ, ale v okamihu, keď sa to podarilo, nálada v Británii tomu nezodpovedá. Môže za to vláda, a predovšetkým jej európska politika, ktorá nemá podporu verejnosti.
"Ľudí oprávnene znepokojuje prílev státisícov ilegálnych imigrantov z krajín tretieho sveta. To však nie je dôvod, aby v nich vzbudzovalo obavy niekoľko tisíc legálnych prisťahovalcov zo strednej Európy. A obavy z toho, aby ich nepovažovali za rasistov, im bráni v tom, aby vyslovili nahlas názor, že existuje istý rozdiel medzi poľskou au-pair a radikálnym islamským kazateľom. Ak sa nad tým zamyslíte, ten rozdiel je dosť zjavný," píše denník.
"Tony Blair spanikáril a namiesto srdečného uvítania nových členov na nich teraz Briti hľadia s istým podozrením. Takému prístupu sa dalo predísť," uzatvára Daily Telegraph.
Independent upozorňuje, že 1. mája si svet okrem iného pripomenul aj skončenie vojny v Iraku. Rozšírenie EÚ, ktoré sa malo stať lúčom nádeje pre celý svet, tak zatienil jeden neúspešný pokus o nastolenie demokracie. Pritom pred 15 rokmi boli obyvatelia pobaltských štátov občanmi Sovietskeho zväzu a dnes sú občanmi nezávislých republík a môžu sa voľne pohybovať po celej únii.
"Neakceptujeme preto porazenecký názor, že demokracia sa nemôže rýchlo ujať na troskách totalitného režimu. A neakceptujeme ani povýšenecký názor, že demokracia nemôže zapustiť korene v krajine definovanej arabskou kultúrou," uvádza Independent a zároveň podčiarkuje zásadný rozdiel medzi situáciou v pobaltských štátov a v Iraku: "Po rozpade sovietskeho bloku v roku 1989 nasledovali voľby. Vo všetkých spomínaných štátoch sa chopili moci tamojší obyvatelia, neokupovali ich cudzie armády."
