Takmer tretinu z 2,3 miliónov obyvateľov tejto pobaltskej republiky tvoria potomkovia Rusov, ktorí sa sem presťahovali počas sovietskej éry, aby tak oslabili lotyšskú identitu. Mnohí z nich sa dnes skepticky stavajú k EÚ.
Demonštranti všetkých vekových kategórii dne pochodovali ulicami a mávali transparentmi s nápismi cudzinci, ktoré sú narážku na postavenie rukej menšiny v krajine a na fakt, že jej príslušníci potrebujú víza, aby mohli cestovať a pracovať v členských štátoch únie.
Na demonštrácii spojenej s reformou vzdelávania, ktorá obmedzuje používanie ruského jazyka na školách, sa v lotyšskej metropole Riga zúčastnilo zhruba 10.000 Rusov. Ide o štvrtú demonštráciu za práva ruskej menšiny od schválenia tejto reformy začiatkom roku.
Napätie medzi etnickými Rusmi a lotyšskými úradmi sa stupňovalo už od získania nezávislosti v roku 1991. Podobne je na tom susedné Estónsko.
Obe krajiny v snahe ubrániť svoje národné identity po niekoľkých desiatkach rokov prežitých pod sovietskou nadvládou zaviedli naturalizačné zákony, ktoré účinne zabraňujú priznaniu občianstva tisícom Rusov tu žijúcich.
Otázka je už dlhšie jablkom sváru medzi oboma krajinami a Ruskom, ktoré opakovane žiada EÚ o intervenciu v tomto smere.
Približne tretinu 2,3-miliónovej populácie Lotyšska tvoria potomkovia etnických Rusov. Tí sa tu znovu usadili počas éry Sovietskeho zväzu v rámci stratégie Kremľa o oslabenie lotyšskej národnej identity.
