Londýn 29. apríla (TASR) - Sobota 1. máj 2004 je veľkým dňom európskej histórie. Nikdy v dejinách totiž neboli východoeurópske krajiny a ich západní susedia tak demokraticky spojení v spoločnom politickom, hospodárskom a bezpečnostnom zoskupení, konštatuje dnes v komentári pre londýnsky denník Guardian britský politológ a historik Timothy Garton Ash v súvislosti s rozšírením Európskej únie.
Britský odborník spomína, ako sa za komunizmu líšili jeho problémy a problémy jeho priateľov vo Varšave, Budapešti či Prahe. Teraz sú však životné šance ich detí a jeho vlastných potomkov takmer rovnaké.
"Áno, Poliak alebo Slovák, na ktorého narazíte v Británii, bude skôr robotník alebo upratovačka než manažér či profesor. Ale to sa zmení. V 50. rokoch tiež robili v Británii au-pair Švajčiarky, Nemky alebo Francúzky. V 70. rokoch potom Portugalky či Španielky. A za desať rokov to budú napríklad Ukrajinky či Turkyne," píše Timothy Garton Ash, ktorý si podľa vlastných slov uvedomuje, koľko problémov veľkú úniu čaká a že to nebude jednoduché:
"Nechajme ale teraz starosti aspoň do pondelka bokom a oslávme veľkú zmenu: Pustite si Dvořákove Slovanské tance a otvorte vodku."
Triezvejší pohľad na rozšírenie prináša Quentin Peel v komentári pre Financial Times:
"Za čias sovietskej ríše - mimochodom spomínate si ešte na ňu? - bol 1. máj dňom povinných osláv. Východoeurópski robotníci a roľníci čelili chmúrnej realite každodenného života. Mávali zastávkami na oslavu upadajúcej ideológie svojich vodcov."
Podľa Quentina Peela je ťažké sa rozhodnúť, či sa tento rok na 1. mája smiať, alebo plakať. "Tento raz sa hádam predsa len radšej smejme. 1. máj je oslavou jari, nového začiatku. Majte ale po ruke vreckovky, pretože v nasledujúcich rokoch budeme počuť veľa plaču a škrípanie zubov," dodáva na záver.
