Gašparovič a Jurík. Kedysi spolupracovníci a kamaráti, dnes si nevedia prísť na meno.
Budúci prezident si bude musieť dávať pozor na to, koho si vyberie za hovorcu. Ľuboš Jurík, hovorca Ivana Gašparoviča v pozícii predsedu parlamentu, o období v rokoch 1992 až 1997 napísal knihu s názvom Pokušenie moci. Tá hovorí o udalostiach, ktoré sa odohrali za dverami, zatvorenými pre médiá.
Hoci boli Jurík a Gašparovič 5 rokov denne spolu, dnes nevie politik prísť svojmu hovorcovi na meno. On totiž povedal, že Gašparovič sa chcel v roku 1997 vzdať ústavnej funkcie po vylúčení poslanca Františka Gauliedera z parlamentu.
Podľa exhovorcu si to jeho šéf rozmyslel po dlhom telefonáte s niekým, čo ho presvedčil. Prečo? To nevie ani Jurík.
V médiách sa začalo špekulovať o tom, že Gašparoviča niekto vydieral za to, že pomáhal v privatizácii Nafty Gbely. Jurík to nikdy nepoprel ani nevyvrátil. "Nemám dôkazy na jedno ani na druhé, v kuloároch som počul všeličo."
V knihe však opisuje zábavnejšie príbehy.
Mercedes nabúral do Tatry
Kurióznou príhodou v knihe je, ako jedna z firiem presviedčala Gašparoviča, aby Národná rada nekupovala na svoje potreby autá BMW, ale Mercedes. Najluxusnejšiu verziu vozidla Mercedes 500 S poskytla parlamentu na odskúšanie.
Gašparovič ako príležitostný pretekár si sadol v garáži parlamentu do auta, no pri cúvaní vrazil do odstavenej Tatry 613, ktorej rozbil prednú masku. Na Mercedese poškodil zadné dvere.
Obe autá boli poistené, ale Gašparoviča nehoda dlho mrzela. Firma, ktorá auto požičala, medzičasom skrachovala a auto stálo ešte v garáži. "Neviem, aký bol jeho ďalší osud," spomína Jurík.
Demarše žehlil Jurík?
V kompetencii Juríka bolo podľa jeho knihy písať prejavy pre šéfa. Písal aj odpoveď na demarš. Prvý prišiel po pamätnej novembrovej noci 1994 a nik nevedel, ako reagovať. Vtedy si nová koalícia HZDS, SNS a ZRS obsadila všetky kľúčové miesta v parlamente a poschvaľovala, čo sa dalo.
Vláda však ešte nebola vymenovaná, premiérom bol stále Moravčík, minister zahraničných vecí teda povedal predsedovi parlamentu, že jeho ľudia napíšu oficiálnu odpoveď do dvoch týždňov.
Gašparovič si však dal zavolať Juríka, prikázal sekretárke, aby ho zamkla s dvoma deci whiskey, a nepustila, kým odpoveď na demarš nenapíše. "Vypil som iba deci a o 15 minút som ho mal pripravený," hovorí Jurík.
Ty si Vlado, ja som Vlado
V apríli 1994 sa neformálne stretlo HZDS s osobnosťami spoločenského života v Častej-Papierničke. Bol tam aj spisovateľ Vladimír Mináč. Pri odchode po pár deci vína povedal Mečiarovi: "Ja som Vlado, ty si Vlado. Ty si veľký, ja som veľký. Ale ja som väčší." Potom dodal: "Dlho budú o tebe hovoriť, ale ja ťa prežijem."
V tú noc sa Mečiar prechádzal večer po vonku s Gašparovičom a rozprávali sa. Jurík šiel za nimi s Annou Nagyovou. Zrazu sa Mečiar podľa Juríka otočil a povedal: "Možno ma prežije, ale nebudú ho tak milovať a nenávidieť ako mňa."
Budúci k minulému neúctivo
Gašparovič už raz prezidentom mohol byť. Do tejto funkcie ho navrhoval Ivan Hudec v roku 1993, vtedajší šéf parlamentu to odmietol.
Kandidát HZDS Michal Kováč prišiel podľa Juríkovej knihy v tom čase za Gašparovičom, a overoval si, či naozaj kandidatúru neprijme. "Žiadal ho, aby ponuku odmietol, vraj je ešte fyzicky mladý a môže sa stať prezidentom neskôr."
Silvia Gašparovičová to vidí inak. Podľa nej Gašparoviča Kováč na prijatie kandidatúry za prezidenta nabádal. Averzia medzi dvoma politikmi sa však naozaj vytvorila.
Po tom, ako začal prezident Kováč deklarovať nesympatie k HZDS, Gašparovič mu dával bez slov najavo, aký má k nemu vzťah. Nechodil ho v parlamente vítať osobne, ale posielal tam šéfa kancelárie či vedúcu zahraničného oddelenia.
Keď prišiel Kováč v marci 1994 prečítať Správu o stave republiky, vítal ho Jurík. "Mohlo to byť aj horšie," reagoval na to Kováč. Vtedy Gašparovič povedal Húskovi, aby zaňho prebral vedenie schôdze, lebo ide privítať "toho starého uja".
Gašparovič neskôr na nejakej debate povedal: "Politik by nemal klamať, má však právo nepovedať pravdu. Prinajmenšom má právo mlčať."
Gašparovič je vtipný muž
Do Slovenského Grobu sa chodievalo na husacinu na neoficiálne stretnutia so zahraničnými návštevami. Po jednej z nich nasadol Jurík do auta, napriek tomu, že predtým pil. Po ceste ho zastavili policajti, dali mu fúkať a - nafúkal.
Policajti však nič nekomentovali. Juríkovi povedali, aby si sadol nazad do auta a išiel za nimi. Robili mu eskortu až domov. "Až na druhý deň som sa dozvedel, že ich poslal Gašparovič, aby ma postrašili."
Verný obraz budúcej hlavy štátu?
Jurík, ktorý napísal knihu o pôsobení po boku šéfa parlamentu Gašparoviča, je dnes asistentom nezávislého poslanca Jozefa Banáša. Spája ich najmä literárna činnosť.
Od Gašparoviča odišiel hovorca v roku 1997 a tvrdí, že tak urobil sám. "Na vlastnú žiadosť." Po tom, ako parlament vylúčil protiústavne poslanca Františka Gauliedera z parlamentu.
Gašparovič tvrdí opak. SME povedal: "Vyhodil som ho." A dodáva, že Juríkova knižka Pokušenie moci ho vôbec nezaujíma. Na to, či ju vôbec čítal, neodpovedal.
Silvia Gašparovičová takisto hovorí, že sa k Juríkovým postrehom voči manželovi nikdy nebude vyjadrovať. "Musel od neho odísť," uzatvára debatu.
