Bratislava 30. októbra (TASR) - Ondrejský cintorín v Bratislave poznajú nielen obyvatelia hlavného mesta, ale aj ľudia, ktorí v Bratislave nebývajú. Založili ho v roku 1784, ale dnešnú podobu dostal až v roku 1820. Je to miesto posledného odpočinku známych i neznámych Bratislavčanov.
Obraz morských vĺn s plachetnicou má na svojom náhrobku vyrytý bratislavský "Robinson" Karl Jetting (1730-1790). Zaujímavé osudy i život stroskotanca románovo spracovali niekoľkí autori. K. Jetting študentský chlebík jedával vo Viedni i v Londýne. Ako diplomat anglickej vlády prebrázdil svetové moria a zažil tajuplné dobrodružstvá i záhady pri brehoch Afriky. Jettingovi na slávu postavila náhrobok v roku 1844 mestská rada.
Ďalšou významnou postavou, ktorá tu odpočíva, je slovenský politik Vavro Šrobár (1867-1950). Po roku 1918 sa stal ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, neskôr bol ministrom zdravotníctva, školstva, vedúcim predstaviteľom Agrárnej strany. Po odchode na odpočinok v roku 1937 sa naďalej venoval politike. Bol zástancom pražského centralizmu a čechoslovakizmu. V Slovenskom národnom povstaní pracoval v intenciách dr. Edvarda Beneša. Po druhej svetovej vojne sa stal funkcionárom Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu. V roku 1946 založil Stranu slobody.
Politik Emanuel Lehocký (1876-1930) je známou osobnosťou slovenskej sociálnej demokracie, ktorá sa roku 1904 odčlenila od uhorskej. V tom roku Lehocký založil a zároveň aj redigoval Slovenské robotnícke noviny, neskôr časopis Napred a od roku 1909 Robotnícke noviny. V roku 1918 sa stal členom Slovenskej národnej rady, bol spolutvorcom Martinskej deklarácie.
Na Ondrejskom cintoríne odpočíva aj národný buditeľ, novinár a publicista Ignác Gessay. V roku 1899 sa vysťahoval do USA, kde učil, pracoval v Slovenskej lige a redigoval Amerikánsko-slovenské noviny v Pittsburghu, neskôr Slovenský denník a od roku 1918 Nové Slovensko. Počas prvej svetovej vojny organizoval slovenských dobrovoľníkov do odboja, bol signatárom Pittsburskej dohody. Do vlasti sa vrátil v roku 1920 a založil tu Slovenskú ligu.
Pomník má na cintoríne aj spisovateľ a dramatik Tido J. Gašpar (1893-1972), ktorý vo svojich literárnych dielach propagoval slovenský nacionalizmus, ale opisoval aj sociálnu nespravodlivosť. V mladosti bol námorníkom i úradníkom na Ministerstve námorníctva vo Viedni. Za tzv. slovenského štátu bol diplomatom a vedúcim Úradu propagandy, poslanec HSĽS. V rokoch 1946 až 1958 bol za túto činnosť väznený.
Miesto posledného odpočinku tu našiel aj dramatik Ferko Urbánek (1859-1934), ktorý napísal vyše päťdesiat divadelných hier, najznámejšou z nich je Kamenný chodníček. Bol dlhoročným tajomníkom Spolku sv. Vojtecha a tajomníkom Slovenskej ligy v Bratislave.
Okrem významných slovenských literátov či dejateľov odpočívajú na cintoríne aj viacerí bohatí Bratislavčania. Napríklad známy hotelier Prüger, ktorý nechal postaviť aj hotel Carlton, ďalej veľkoobchodník s vínom a majiteľ viníc Palugyay, mäsiar a údenár Manderla, vynikajúci odborný lekár Vincent Beseda a mnoho ďalších.
