Londýn 30. októbra (TASR) - Skutočne sa svet po 11. septembri zmenil?, pýta sa v najnovšom vydaní britský týždenník Economist. A svoju odpoveď rozdeľuje na tri časti. Po prvé, sú to tendencie, ktoré sa po atentátoch v USA zrýchlili, po druhé pozície, ktoré sa vyjasnili, a nakoniec veci, ktoré sa zmenili celkom zreteľne, alebo naopak vôbec nezmenili.
Predovšetkým sa urýchlil pohyb smerom k hospodárskej recesii v USA, Ázii a v západnej Európe. Ochota jednotlivcov i firiem utrácať peniaze súvisí s ich dôverou v budúcnosť, takže teroristické atentáty to prudko zhoršili.
Čo sa týka vyjasnenia pozícií na medzinárodnej scéne, najzreteľnejším vývojom prešlo Rusko, domnieva sa Economist a pripomína, že to možno z časti vysvetliť jeho vlastným moslimským konfliktom v Čečensku.
Nič sa však nezmenilo pokiaľ ide o lepšiu spoluprácu s Ruskom na Balkáne a jeho odpor voči rozšíreniu NATO, ústretovejšie rokovania o raketovej obrane a zmluve o protibalistických raketách. Avšak základný ruský postoj - radšej so Západom spolupracovať, ako ísť do konfrontácie - je teraz oveľa zreteľnejší.
Zmenil sa tiež vzťah USA k Pakistanu a aj japonská ochota upraviť svoju ústavu tak, aby Tokio mohlo poskytovať Američanom v budúcich konfliktoch logistickú podporu. To je nepochybne zlá správa pre Čínu, keďže jej vzťahy s USA sú jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré sa naopak vôbec nezmenili.
Čína síce nerobí americkej kampani v Afganistane žiadne problémy, no napätie medzi Washingtonom a Pekingom kvôli Taiwanu, a aj kvôli raketovej obrane zostáva stále rovnaké. Vo svete, ktorý sa ocitol vo víre udalostí môže byť istá kontinuita útechou. Nie však kontinuita tohto druhu, uzatvára Economist.
