Haag 21. apríla (TASR) - Belehrad trvá na opodstatnenosti žaloby vznesenej v apríli 1999 proti krajinám NATO za bombardovanie vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR).
Právny zástupca Srbska a Čiernej Hory (SČH) - nástupníckeho štátu po JZR - Tibor Varady na dnešnom pojednávaní pred Medzinárodným súdnym dvorom (MSD) v Haagu vyhlásil, že bombardovanie neprispelo k vyriešeniu kosovskej krízy a ešte viac ju zhoršilo.
Na pôde MSD dnes tretím dňom pokračovalo pojednávanie, na základe ktorého najvyššia súdna inštancia OSN rozhodne, či sa bude žalobou proti ôsmim krajinám aliancie zaoberať. Zástupcovia dotyčných krajín - Belgicka, Holandska, Kanady, Portugalska a Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska - svoje argumenty proti žalobe predkladali v pondelok a v utorok.
Veľká časť vystúpení sa sústredila na otázku, či JZR mala v roku 1999 právo predložiť žalobu pred tribunál OSN, keďže členom OSN sa stala až v roku 2000, krátko po páde režimu Slobodana Miloševiča. Zástupca Belehradu argumentoval osobitným postavením Juhoslávie voči OSN, ktoré však nespochybňuje legálnosť žaloby.
Varady zdôraznil, že prijatie JZR za "nového člena" OSN - t.j. nie ako nástupcu bývalej Juhoslávie - nemá retroaktívny účinok na osobitný vzťah medzi OSN a JZR, ktorú Srbsko a Čierna Hora vytvorili v roku 1992 po rozpade starej Juhoslávie.
Rozhodnutie MSD vo veci žaloby proti NATO by sa mohlo odraziť aj na iné kauzy. Bosna a Chorvátsko pred rovnakým tribunálom zažalovali JZR za agresiu z prvej polovice 90. rokov. Obhajoba Belehradu sa v týchto prípadoch opiera o argument, že Juhoslávia od polovice roku 1992 do novembra 2000 nebola členom OSN. Vojna v Chorvátsku však prepukla v roku 1991 a v Bosne v marci 1992.
