Paríž 19. apríla (TASR) Slovenskí voliči radi menia výsledky prieskumov verejnej mienky. V čase, keď sa SR pripravuje na vstup do EÚ, nikto by nedal ani korunu za scenár prezidentských volieb.
Tie mali byť pôvodne jednoduchou formalitou pre vládneho kandidáta, ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Z volebných schránok však vyšiel iný výsledok, konštatuje dnes francúzsky denník Le Figaro s tým, že po vyradení všetkých ostatných kandidátov sa nový prezident volá Ivan Gašparovič. V júni sa na päť rokov ujme úradu, pričom vystrieda Rudolfa Schustera, ktorý neprešiel prvým kolom volieb z 3. apríla.
Gašparovič prekvapil už v prvom kole, keď obsadil druhé miesto s 22,3 percenta hlasov za Vladimírom Mečiarom, ale pred Kukanom.
Ako ďalej uviedol Le Figaro, Gašparovič, bývalá Mečiarova pravá ruka v HZDS v rokoch 1994-98 a bývalý predseda parlamentu, euroskeptik a populista ako Mečiar, vďačí za svoje zvolenie silnej mobilizácii voličov hlasujúcich proti Mečiarovi.
Mečiar, ktorého odmieta veľká časť populácie za jeho autoritatívne správanie pri riadení krajiny, si myslel, že môže rátať s podporou staršieho a menej vzdelaného obyvateľstva, nostalgicky spomínajúceho na komunistické časy. Keďže sa odmietol ospravedlniť za chyby v minulosti, nasmeroval hlasy voličov proti sebe.
Gašparovič, kandidát voľby menšieho zla, postavil svoju kampaň na ostrej kritike stredopravicovej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu a jej programu ekonomických a sociálnych reforiem, inšpirovaných Bruselom.
Napriek skromnej úlohe prezidenta pri rovnovážnom rozdelení právomocí na Slovensku zvolenie Gašparoviča za hlavu štátu nie je dobrou správou pre vládu, píše denník. Krátko po zvolení sa však Gašparovič ponáhľal so zdôraznením, že sa bude usilovať o dohodu s predsedom vlády.
Le Figaro priniesol v závere aj názor, že podľa politických pozorovateľov by Gašparovič mohol pod vplyvom predsedu ľavicovej strany Smer Roberta Fica využiť každú príležitosť na zasahovanie do práce vlády vetovaním nových zákonov, čím by donútil poslancov parlamentu, aby o nich hlasovali absolútnou väčšinou.
Jedinou úľavou pre Dzurindu je to, že strane Smer sa pred dvoma týždňami v referende nepodarilo presadiť predčasné voľby. Referendum sa konalo v rovnakom termíne ako prvé kolo prezidentských volieb.
