Predsedov vyšších územných celkov na Slovensku prijal začiatkom tohto roka prezident Rudolf Schuster. Na snímke sprava predseda nitrianskeho VÚC Milan Belica, predseda prešovského VÚC Peter Chudík, predseda bratislavského VÚC Ľubo Roman, predseda žilinského VÚC Jozef Tarčák, Rudolf Schuster, predseda trnavského VÚC Peter Tomeček, predseda trenčianskeho VÚC Štefan Štefanec a celkom vľavo predseda banskobystrického VÚC Milan Marčok. Vpravo dole Škoda Suberb a Ján Laššák. Župani sa na podobnom vozia všetci. FOTO - TASR
Župani si obľúbili automobil značky Škoda Superb. Majú ho všetci ôsmi predsedovia vyšších územných celkov na Slovensku. Okrem toho vlastnia služobný počítač a mobilný telefón.
To je to, čo majú - spolu s kritickým názorom na reformu verejnej správy - spoločné.
Odlišné sú ich podmienky na prácu.
Niektoré úrady neplatia nájomné v krajskom meste, kde sídlia, naopak, Bratislavský samosprávny kraj investuje mesačne do nájmu skoro dva milióny! Úrad Ľuba Romana má zároveň vo vlastníctve najviac automobilov - 17.
Najviac zamestnancov má banskobystrický úrad župana - 140, kým bratislavský VÚC zamestnáva 101 pracovníkov a najmenej zamestnancov má úrad nitrianskeho župana - 6.
Županmi s najvyššími mesačnými výdavkami sú bratislavský, trenčiansky, trnavský a košický, čo zrejme vyplýva z veľkosti regiónu. Ich výdavky sa pohybujú od 23- do 25-tisíc.
Naopak, najviac šetrí na výdavkoch prešovský župan - zo štátnych peňazí mesačne míňa len 9-tisíc.
Župan je najvyššie postavenou osobou v kraji a jeho úlohou je rozvoj regiónu a spokojnosti jeho občanov-voličov.
Zákon hovorí, že zastupuje samosprávny kraj navonok, je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych, pracovnoprávnych a iných vzťahoch a rozhoduje o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb regiónu.
Vyššie územné celky fungujú od 1. januára 2002 z dôvodu decentralizácie štátnej moci.
Košice: trápi ich 23-percentná nezamestnanosť
Mesačné náklady košického župana Rudolfa Bauera predstavujú okrem platu v priemere 23-tisíc korún. Zahŕňajú paušál na telefón vo výške 3-tisíc korún a náklady na cestovanie do Bratislavy vo výške 20-tisíc korún. Župan cestuje do hlavného mesta raz týždenne.
Mesačné náklady úradu Košického samosprávneho kraja sú 2 milióny 190-tisíc korún, odvody predstavujú asi 700-tisíc korún a náklady na prevádzku sú okolo 70-tisíc. Spolu je to približne 2,9 milióna. Vplyv na výšku nákladov má aj rekonštrukcia objektu, kde sídli.
Mesačný prenájom: Budova je vo vlastníctve košického VÚC. Nájom sa neplatí, zato sa financuje rekonštrukcia budovy, ktorá je historickou pamiatkou.
Počet zamestnancov: 123.
Počet miestností: 70.
Počet automobilov: 11 áut. 1 Škoda Superb, 1 Volkswagen 20, 3 Škody Octavia, 6 Škody Fabia.
Automobil župana: Škoda Superb v základnej výbave, rok výroby 2001.
Problémy podľa košického VÚC
* vysoká, 23-percentná miera nezamestnanosti,
* chýbajúce diaľničné napojenie, nekvalitná cestná infraštruktúra,
* absencia viacerých strategických investorov,
* zdedená záťaž životného prostredia, najmä PCB látky na Zemplíne.
Prešov: ich župan míňa najmenej
Mesačné náklady prešovského župana Petra Chudíka predstavujú okrem platu v priemere 8966 korún. Zahŕňajú paušálnu náhradu vo výške 2300 korún, výdavky na mobil 3600 korún a cestovné 3066 korún.
Mesačné náklady úradu Prešovského samosprávneho kraja sú v priemere 2 milióny 826-tisíc korún.
Mesačný prenájom: Celkový prenájom predstavuje 75-tisíc 223 korún. Z toho 34 958 korún za priestory a 34 861 za služby v prenajatej budove na Námestí mieru. Časť odborov je umiestnená v priestoroch SPŠ strojníckej. Za prenájom týchto priestorov neplatí nič, za služby 5404 korún.
Počet zamestnancov: 125.
Počet miestností: 67. Z toho 51 sa nachádza priamo na úrade a 16 v priestoroch SPŠS.
Počet automobilov: 9.
Automobil župana: Škoda Superb 2,8. Obstarávacia cena auta bola 1,3 milióna korún, zostatková cena je 750 898 korún.
Problémy podľa prešovského VÚC
* najnižšie HDP v rámci Slovenska,
* najnižší prílev investícií,
* druhá najvyššia nezamestnanosť,
* nedostatočná dopravná infraštruktúra.
Žilina: tají výdavky župana za HZDS Tarčáka
Mesačné náklady žilinského župana Jozefa Tarčáka nám neposkytli. Odvolávali sa na klauzulu, že "osobné výdavky sú primerané jeho postaveniu a platovým možnostiam, ktoré upravuje zákon".
Mesačné náklady úradu Žilinského samosprávneho kraja sú približne 4 milióny korún.
Mesačný prenájom: 595 433 korún. Pre nedostatok priestorov sú odbory ŽSK rozdelené do 3 budov.
Počet zamestnancov: 135.
Počet miestností: 58.
Počet automobilov: 10.
Automobil župana: Škoda Super. Jeho nadobúdacia cena bola milión korún.
Problémy podľa žilinského VÚC
* nedoriešené sídlo úradu župana, ktoré je v súčasnosti na troch rôznych miestach - to sťažuje riadenie, organizáciu práce, informačné previazanie, zvyšuje náklady na prenájmy, dopravu, komplikuje občanom vybavovanie potrebných náležitostí a iné,
* súčasná zdravotná reforma,
* iné problémy týkajúce sa zdravotníctva, školstva, sociálnej oblasti a dopravy.
Nitra: má najvyššie náklady - skoro 5 miliónov
Mesačné náklady nitrianskeho župana Milana Belicu predstavujú 20-tisíc 65 korún.
Mesačné náklady úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja sú 4 milióny 772-tisíc korún.
Mesačný prenájom: Nájom sa neplatí. Sídlo župana sa nachádza v budove Župného domu, ktorý je majetkom Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Počet zamestnancov: 131.
Počet miestností: 61.
Počet automobilov: 6.
Automobil župana: Škoda Superb. Rok výroby 2001, cena 1 milión 200-tisíc korún.
Problém podľa nitrianskeho VÚC
* nedôsledná decentralizácia verejnej správy najmä v oblasti finančnej decentralizácie, ktorá znemožňuje riadny výkon samosprávnych funkcií VÚC.
Banská Bystrica: najviac zamestnancov - 140
Mesačné náklady banskobystrického župana Milana Marčoka predstavujú 15 500 korún.
Mesačné náklady úradu Banskobystrického samosprávneho kraja sú 3 milióny korún.
Mesačný prenájom: Nájom sa neplatí, úrad sídli vo vlastných priestoroch.
Počet zamestnancov: 140.
Počet miestností: 45.
Počet automobilov: 10. Z toho sú 3 služobné autá (pre predsedu, kontrolóra, riaditeľa úradu) a 7 referentských vozidiel.
Automobil župana: Škoda Superb, Rok výroby 2002, cena 1 300 131 korún.
Problémy podľa banskobystrického VÚC
* nefunkčná reforma verejnej správy,
* neuskutočnená decentralizácia najmä fiškálnej politiky,
* neukončený proces prenosu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu,
* nedostatočne vybudovaná dopravná infraštruktúra,
* vysoká nezamestnanosť spôsobená útlmom zbrojárskeho priemyslu a úpadkom poľnohospodárstva.
Trenčín: po Romanovi najvyššie náklady
Mesačné náklady trenčianskeho župana Štefana Štefanca predstavujú 24 560 korún.
Mesačné náklady úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja sú 4 milióny 704-tisíc vrátane odmien, miezd a nájmu.
Mesačný prenájom: Priemerný mesačný nájom za plochu a služby je 46-tisíc 800 korún. Z priestorových dôvodov má časť úradu prenajaté priestory aj v ďalšej budove na Námestí sv. Anny.
Počet zamestnancov: 112.
Počet miestností: 76.
Počet automobilov: 8.
Automobil župana: Škoda Superb. Rok výroby 2002, obstarávacia cena 1 329 649 korún.
Problémy podľa trenčianskeho VÚC
* nemajú vlastné sídlo a priestory, čím sa zvyšujú náklady na prevádzku úradu,
* nerealizovaná fiškálna decentralizácia,
* snaha súčasnej vládnej koalície centralizovať rozhodovanie v ústredných orgánoch štátu.
Trnava: o decentralizácii tvrdia, že nie je
Mesačné náklady trnavského župana Petra Tomečka sú 23 536 Sk.
Mesačné náklady úradu Trnavského samosprávneho kraja sú 4 400 416 korún.
Mesačný prenájom: 13 395 korún.
Počet zamestnancov: 119 (aj expozitúry).
Počet miestností: 44.
Počet automobilov: 8 plus jedno, ktoré je zapožičané Regionálnej rozvojovej agentúre Trnava.
Automobil župana: Škoda Superb 2,8 i. Rok výroby 2002, zriaďovacia cena 1 322 360 korún, zostatková cena 673 739 korún.
Problémy podľa trnavského VÚC
* neuskutočnená decentralizácia,
* absencia vlastných príjmov, bez nich nemá decentralizácia zmysel,
* komplikovanosť problému fiškálnej decentralizácie v dôsledku nejasnosti prenášaných kompetencií
Autor: JÁN MALOCH