Exprezident Kováč má trochu viac času na knihy a záujmy. FOTO - ARCHÍV SME
Michal Kováč pred týždňom avizoval, že k volebnej urne nepôjde. Za premiéra Mečiara bol zavlečený jeho syn do Rakúska, predseda parlamentu Gašparovič ho na pôde zákonodarného zboru nazval "starým ..ujom".
Jeden z nich včera získal mandát byť prezidentom - a bude to mať jednoduché.
Kováč to mal ako prvý slovenský prezident zložité nielen kvôli tomu, že "bolo ťažké kanceláriu za pochodu budovať a súčasne reprezentovať".
Zároveň musel "čeliť každoročnému znižovaniu štátneho rozpočtu kabinetom Vladimíra Mečiara, demaršom o nerešpektovaní demokratických princípov našou krajinou a narastajúcej medzinárodnej izolácii".
Išlo o roky 1993 až 1998, takže návštevy našej hlavy v zahraničí neboli vždy príjemné. "Boli pre mňa zvláštnou skúsenosťou - nemohol som obhajovať politiku vlády, ktorú kritizovali členské štáty Európskej únie."
Možno aj preto Kováčovi prezidentské kreslo veľmi nechýba. "Ak prezident nemá výrazné funkčné problémy a zbytočné stresy, určite sa mu z úradu odchádza ťažšie. V mojej pozícii som však čakal na deň, keď sa mi skončí funkčné obdobie."
A pri tých vetách vôbec nemyslí na hodiny, ktoré vtedy oproti prezidentskému palácu nainštalovala agentúra manažéra HZDS Flašíka a ktoré odpočítavali Kováčov prezidentský čas.
Čas sa vlastne exprezidentovi veľmi nezúžil - nežije v ústraní. "Exprezident musí počítať s tým, že aj po skončení úradu zostáva verejnou osobnosťou a má povinnosti vyplývajúce z funkcie, ktorú svojho času zastával."
Na stole mu leží vždy niekoľko pozvánok na spoločenské podujatia, preto sa nevrátil do bežných koľají. "Ľudia ma stále vnímajú ako bývalú hlavu štátu."
Snaží sa však byť aj bežným občanom. "Robím všetko, čo som nestíhal v časoch prezidentovania - najmä čítam knihy, stretávam priateľov a známych a trikrát týždenne si neodpustím plaváreň."
