Toto však ani najmenej nezaujíma jeho energického premiéra, rozhodnutého urobiť zo svojej krajiny ázijského tigra v novom srdci Európskej únie, uvádza dnes španielsky denník ABC v jednom zo série článkov venovaných novým členom EÚ.
Témy Dunaja, Váhu a Karpát sa opakujú spolu s pastiermi a bryndzou v literárnych dielach krajiny, ktorej história bola ešte donedávna viac históriou iných než jej vlastnou. Kto nevidel Dunaj pretekajúci Bratislavou a robiaci z nej prístavné mesto, by si mohol myslieť, že Slovensko je izolované v strede Európy. Termín izolované však nesedí ani vzhľadom na množstvo zahraničných kontraktov a investícií, ktoré tam prichádzajú.
Krajina má rozlohu predstavujúcu len desatinu územia Španielska, no vtesnaná priamo v srdci Európy, s trajektóriou v tieni svojich susedov - po stáročia v tieni Maďarska, Viedne a v posledných desaťročiach v rámci Československa, ale jej obyvatelia si dokázali zachovať vlastný jazyk a kultúru, až kým prišiel pred 11 rokmi na svet samostatný štát.
Prvá kapitola nových dejín samostatného štátu sa začína 1. januára 1993 a je poznačená národnými osýpkami, ekonomickým a geopolitickým potácaním sa, chladnými vzťahmi s EÚ i Severoatlantickou alianciou, ako aj problematickými vzťahmi so susedmi. Druhá kapitola však zaznamenáva odvážne snahy jednej z platforiem rozmanitých strán o bolestivé postrkovanie Slovenska smerom k EÚ a NATO. Posledná kapitola sa práve začína vstupom SR do obidvoch inštitúcií - a to sa už nedá zmeniť, cituje ABC slovenského premiéra.
Medzi tým všetkým Nitra prestala byť centrom slovenskej duše presunutým do fabrík automobiliek Volkswagen, Peugeot, Kia, či metalurgických závodov Alcupro, Rautenbach a US Steel, ktoré do SR pritiahli ústretové daňové podmienky, nízke platy a veľké výhody z hľadiska logistiky. Tieto skutočnosti čoskoro zmenia Slovensko na najväčšieho svetového výrobcu áut na jedného obyvateľa.
Veľké investície však nielen odštartovali prílev malých firiem v podobe podnikov vyrábajúcich súčiastky, no sú aj stimulom pre ekonomické rezorty poznačené korupciou a zlým hospodárením. Ťahajú nahor aj sektor služieb, prispievajú k poklesu nezamestnanosti, posilnia korunu, zvýšia kúpyschopnosť a tým podporia aj zbližovanie s Európou. Ak do toho všetkého dokážu vtesnať aj svoju rómsku komunitu, môžu byť Slováci spokojní, uzatvára ABC článok, ktorého súčasťou je aj rozhovor s Mikulášom Dzurindom.
(spolupracovníčka TASR Monika Poláková) pel
