Washington 17. apríla (TASR) - Americký prezident George W. Bush požiadal šéfa Pentagónu o vypracovanie plánu na vojnu voči Iraku už v novembri 2001, potvrdil to v piatok Biely dom. Vyhlásenie určite popudí kritikov Busha, ktorí ho obviňujú, že sa príliš hnal do vojny s Irakom a znižoval tým prísun prostriedkov pre pátranie po šéfovi teroristickej siete al-Káida Usámovi bin Ládinovi.
V súčasnosti vychádza v USA kniha uznávaného žurnalistu Boba Woodwarda s názvom Plán útoku, v ktorej sa píše, že Bush požiadal ministra obrany Donalda Rumsfelda o vojnový plán proti Iraku 21. novembra 2001. Požiadavka prišla ani nie dva mesiace po začiatku vojny USA v Afganistane a rok a pol pred inváziou do Iraku.
Bush uvádzal údajné Saddámove zbrane hromadného ničenia ako hlavný dôvod pre inváziu, ktorá stála životy takmer 700 amerických vojakov a tisíce Iračanov. Žiadne takéto zbrane sa však nenašli.
Dvaja bývalí členovia jeho administratívy - exminister financií Paul OďNeill a bývalý šéf protiteroristického oddelenia Richard Clark, opísali prezidenta ako človeka upriameného na Irak aj v čase, keď administratíva tvrdila, že jeho pozornosť je zameraná predovšetkým na Afganistan.
Na piatkovej tlačovej konferencii s Blairom odpovedal Bush na otázku, či Woodwardove tvrdenia týkajúce sa rozhovoru s Rumsfeldom v novembri 2001 sú správne, slovami, že si nemôže úplne pamätať také dávne dátumy. Neskôr na brífingu hovorca Bieleho domu Scott McClellan potvrdil novembrovú konverzáciu s tým, že iracká vojna sa začala spomínať, až keď bolo jasné, že USA vyhrávajú vojnu v Afganistane.
Bush sa rozhodol ísť do vojny s Irakom v januári 2003, avšak útok odkladal dva mesiace, aby znížil politický dopad na britského premiéra Tonyho Blaira. Blairovo rozhodnutie podporiť USA vo vojne bolo v Británii krajne nepopulárne a premiér sa snažil ešte o prijatie druhej rezolúcie OSN.
Autor knihy Bob Woodward pracuje v denníku Washington Post a preslávil sa odhalením škandálu Watergate, ktorý v 70. rokoch viedol k rezignácii prezidenta Richarda Nixona. V knihe taktiež tvrdí, že viceprezident Dick Cheney bol silný zástanca vojny v Iraku a dostal sa do sporu so šéfom diplomacie Colinom Powellom. Ten bol proti vojne a domnieval sa, že Cheney je posadnutý spájaním teroristickej siete al-Káida s Irakom. Hovorca ministerstva zahraničných vecí poprel, že by existoval nejaký rozpor medzi Powellom a Cheneym.
