Londýn 14. apríla (TASR) - Na osude mladej 19-ročnej Poľky Justyny pracujúcej v Španielsku ilustruje vo svojom dnešnom vydaní britský denník Financial Times zbližovanie i pretrvávajúce rozdiely medzi západnou a východnou časťou nášho kontinentu.
Justyna pracuje v juhošpanielskej dedine Mazagon, v ktorej možno nájsť i mnoho ďalších Poliakov, Slovákov, Ukrajincov, Rumunov či Bulharov. Bledá pleť a spálené líca ich na prvý pohľad odlišujú od olivových Španielov, nehovoriac o ešte tmavších imigrantoch zo severnej Afriky. V supermarketoch nakupujú prevažne základné veci - a čím lacnejšie, tým lepšie, pretože sú to väčšinou chudobní ľudia, ktorí prišli za prácou.
Západnú Európu straší "delokalizácia" pracovných príležitostí na východ
Tak stretáva autor článku Poľku Justynu a rozhodne sa prejsť celú trasu zo španielskej dediny Mazagon do jej rodných západopoľských Magnušovíc.
Najbližšou zastávkou je Madrid a po ňom Barcelona, ekonomické dynamo krajiny. Mesto, ktoré toľko získalo vďaka južnej vlne rozšírenia EÚ v 80. rokoch, sa teraz pripravuje na novú vlnu a na problémy, ktoré ju sprevádzajú. Najvážnejším je asi takzvaná delokalizácia, čiže presun pracovných miest zo Španielska na východ Európy.
Španieli sú v tejto oblasti mimoriadne zraniteľní, pretože na rozdiel od Britov, Nemcov, Francúzov či Talianov nemajú národných veľkovýrobcov zvučných značiek. Pocítili to minulého roku, keď automobilka Seat, súčasť koncernu Volkswagen, presunula desať percent ročnej produkcie modelu Ibiza na Slovensko, dodáva denník.
Lyžiari z východnej Európy už mosty postavili
Cez Paríž, Štrasburg a Mníchov sa autor reportáže presúva na svahy rakúskeho lyžiarskeho strediska Kaprun, kde nachádza iný obrázok východo-západnej integrácie. Aj tam sa popri Rakúšanoch a Nemcoch prevážajú Česi, Slováci, Poliaci, Maďari a Rusi.
Ako hovorí jeden z marketingových manažérov tohto známeho rakúskeho lyžiarskeho strediska, momentálne tvoria Východoeurópania 20 percent celkovej klientely. Pred desiatimi rokmi to bolo nula percent. Zdá sa teda, že východoeurópski lyžiari už postavili mosty ponad zjednotenú Európu.
Lyžiari sú však tou bohatšou vrstvou spoločnosti. Chudobnejší budú v lete kempovať v Taliansku či Španielsku a tí najchudobnejší ostanú doma, tak ako každý rok, konštatuje autor reportáže v denníku Financial Times.
Magnušovice - depresia a nádej
Napokon sa cez Českú republiku dostane autor článku aj do Magnušovíc neďaleko mesta Opole. Už na prvý pohľad je jasné, prečo Justyna odišla. Magnušovice (Magnuszowice) pôsobia naozaj veľmi depresívne.
Väčšina domov pochádza spred vojny. Niektoré sú vynovené, no väčšina sa rozpadá. Z približne 70 rodín, ktoré v dedine bývajú, žije slušne na úrovni len niekoľko bohatších gazdov. Ostatní živoria na pár hektároch poľa a s niekoľkými kusmi dobytka.
Rozšírenie však ponúka nádej aj takýmto dedinám, napríklad tak, že dáva príležitosť dievčatám ako Justyna. A ak si dedinské dievča dokáže nájsť prácu v dedine vzdialenej 2500 kilometrov, svedčí to o tom, že už aj dnes je tento zastrčený kút Poľska pevne prepojený s Európskou úniou, konštatuje sa na záver v denníku Financial Times.
12 mic juh
