Izraelský premiér Ariel Šaron má dnes vo Washingtone jasný cieľ: presvedčiť amerického prezidenta Georgea Busha, aby podporil jeho plán na stiahnutie sa z Gazy. Bushovu podporu potrebuje na to, aby prinútil členov svojej strany Likud zahlasovať za plán vo vnútrostraníckom referende.
V referende sa nebude hlasovať len o budúcnosti Gazy, ale aj o tom, ako dlho zotrvá Šaron v premiérskom kresle. Vnútrostranícka prehra totiž preňho môže mať oveľa dramatickejšie dôsledky ako mesiace sa vlečúce vyšetrovanie jeho údajných korupčných afér.
Krátko pred odletom sa Šaron stretol s osadníkmi na ľudovej veselici a veľmi zásadne povedal, čo bude chcieť za stiahnutie sa z Gazy: nedotknuteľnosť šiestich blokov osád na západnom brehu. Ide o osady, v ktorých žije takmer polovica obyvateľov západného brehu (asi 90-tisíc) a minimálne dve z nich podľa Palestínčanov a izraelských protiosadníckych skupín príliš zasahujú na palestínske územia. Šaron o nich povedal, že Izraelu budú "patriť večne".
Očakáva sa, že Bush podporí Šaronov plán na opustenie Gazy, aj keď zrejme povie, že musí pokračovať aj plnenie cestovnej mapy. Nebude však príliš nadšený zo Šaronovej predstavy zotrvať na západnom brehu. Napriek tomu diplomatické zdroje citované denníkom Haarec naznačujú, že Bush Šaronovi prikývne. Pravda, len neformálne.
Rovnako neformálne a zahmlené stanovisko dostane Šaron k právu palestínskych utečencov na návrat. Vo Washingtone je každému jasné, že jeho uplatnenie bude sporné, už len preto, že by rozhýbalo celý blízkovýchodný región. Nikto však vzhľadom na európskych a arabských spojencov rovno nepovie, že sa nedá uplatniť.
Podľa pozorovateľov sa od dnešnej schôdzky nedá očakávať výraznejšie prekvapenie. Bush totiž bude chcieť ukázať, že napriek zložitej situácii v Iraku, má energiu aj na riešenie blízkovýchodného konfliktu a Šaronovi pôjde o to, aby sa domov vrátil s jeho požehnaním.
JANA MIKUŠOVÁ
