m. Dá sa z neho však vyrozumieť, že má na mysli verejnoprospešné stavby, hygienické a bezpečnostné pásma, pozorovanie a ochranu životného prostredia či vojenské účely. No zisková činnosť zahraničných investorov, akokoľvek prínosná pre českú ekonomiku, verejným záujmom podľa zákona nie je.
V prípade výstavby priemyselných zón a podnikov pozemky od vlastníkov obvykle vykupujú obce. Právny poriadok ani im, ani štátu neposkytuje donucovacie nástroje a jedinou cestou je dohoda s vlastníkom.
Pokiaľ ide o výstavbu nových automobiliek (v posledných rokoch nový závod spoločnosti Škoda Auto vo Velkých Losinách alebo konzorcia Toyota-Peugeot-Citroen v Kolíne), výkup pozemkov sa zaobišiel bez väčších problémov. Ten ale v rokoch 200-2001 zažilo mesto Hranice na Moravě, kde rástla továreň na výrobu farebných obrazoviek LG Philips Displays. Kaderníčka Markéta Regecová predbežne súhlasila s predajom svojho pozemku za navrhovanú odhadnú cenu. Keď sa však dozvedela, že niektorým vybraným vlastníkom mesto ponúka až trojnásobne vyššiu sumu, svoj súhlas odvolala a zvýšila finančné požiadavky. Mesto namiesto pokusu o dohodu reagovalo žalobou a snahou o vynútený predaj na základe predkupnej zmluvy. Osobným výpadom proti vlastníčke sa pridal vtedajší premiér Miloš Zeman. Intervenovalo u nej niekoľko policajtov, vrátane policajného viceprezidenta. Skupina sociálnodemokratických poslancov pripravila návrh novely stavebného zákona, podľa ktorej by bolo možné vyvlastnenie nehnuteľnosti i v prospech priemyselných zón. Zákon neprešiel, súd žalobu radnice zamietol a Regecová sa po ročnom vzdorovaní moci stala bezmála národnou hrdinkou - a milionárkou. Do sporu sa vložil samotný Philips a sprostredkoval dohodu, podľa ktorej mesto pristúpilo na štvornásobok pôvodne ponúkanej sumy. K nej firma pridala niekoľkonásobne väčší bonus. Česko tak zostalo štátom s vysokou mierou rešpektu voči vlastníctvu. Snahy o novelu stavebného zákona na slovenský spôsob však pretrvávajú.
Autor: PETER GABAĽ, Praha
