Brusel 12. apríla (TASR) Európsky parlament vypočuje tento týždeň navrhovaných komisárov z desiatich nových členských krajín EÚ, ktoré do únie vstúpia 1. mája. Pohovory desiatich kandidátov sa uskutočnia od utorka do štvrtka, slovenský zástupca Ján Figeľ príde na rad v stredu popoludní.
Nádejných komisárov bude vypočúvať osobitná komisia zložená z predsedov všetkých 17 parlamentných výborov, híringy však budú otvorené pre všetkých poslancov EP aj pozorovateľov zo vstupujúcich krajín.
Na každého kandidáta si parlament vyčlenil 80 minút. Prvých päť bude patriť predsedovi vypočúvacej komisie, ďalších desať úvodnej prezentácii budúceho komisára. Potom budú nasledovať dve kolá otázok a odpovedí, každý kandidát by mal europoslancov presviedčať o svojich kvalitách asi 40 minút.
Ako prvá predstúpi pred konferenciu predsedov výborov ako znie oficiálny názov osobitnej komisie lotyšská kandidátka Sandra Kalnieteová, ktorá bude pracovať v oblasti poľnohospodárstva. Jej híring sa začne v utorok o 14.00 h. V ten istý deň sa dostanú na rad aj Maďar Péter Balász (regionálna politika) a zástupca Malty Joe Borg (rozvoj a humanitárna pomoc).
V stredu budú nasledovať najskôr Slovinec Janez Potužnik (rozšírenie), potom Čech Pavel Telička (zdravie a ochrana spotrebiteľov), Litovka Dalia Grybauskaiteová (vzdelávanie a kultúra) a Poľka Danbuta Hübnerová (obchod). O 15.30 h sa začne pohovor slovenského kandidáta Figeľa (podnikanie a informačná spoločnosť) a stredajší program uzavrie cyperský kandidát Markos Kyprianu (rozpočet).
Vo štvrtok sa séria pohovorov uzavrie vypočutím estónskeho kandidáta Siima Kallasa, ktorý bude pôsobiť v oblasti hospodárskych a menových otázok.
Po záverečnom híringu sa uskutoční neverejné zasadnutie konferencie predsedov výborov, ktorá vypracuje odporúčania pre lídrov politických skupín europarlamentu. Na základe týchto odporúčaní bude desiatku komisárov schvaľovať 5. mája v Štrasburgu plénum EP.
Kandidáti na komisárov nebudú poslancom neznámi už koncom marca odovzdali totiž do EP vyplnené dotazníky, ktoré obsahovali otázky o ich profesionálnych skúsenostiach, názoroch na smerovanie Európy, vzťahy medzi EP a ostatnými európskymi inštitúciami. Druhá časť dotazníka sa každého kandidáta pýtala na oblasť, v ktorej bude pôsobiť.
Všetci kandidáti v dotazníkoch okrem iného ubezpečujú, že funkciu komisárov budú vykonávať úplne nezávisle od národných vlád, ktoré ich nominovali, teda tak, ako to vyžaduje Zmluva o EÚ.
Pri plnení úloh chcem byť nezávislý a slúžiť všeobecnému záujmu spoločenstva. Nebudem preto žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, vrátane tej, ktorá ma navrhla na post komisára, napísal v dotazníku Figeľ.
Väčšina kandidátov je tiež pripravená vzdať sa kandidatúry, ak by pohovor nedopadol dobre a kandidát by si nezískal dôveru poslancov. Niektorí by v takomto prípade nechali rozhodnúť predsedu komisie, iní by odstúpili sami.
Ak parlament vyjadrí nedostatok dôvery, dezignovaný komisár, ktorého sa to týka, alebo predseda komisie, by z toho mali vyvodiť príslušné závery. To znamená stiahnutie nominácie, odpovedal v dotazníku Figeľ.
Takýto scenár je však nepravdepodobný a očakáva sa, že všetci desiati kandidáti uspejú. Na niektorých si však europoslanci brúsia zuby. Najhorúcejšie chvíle čakajú podľa týždenníka European Voice Estónca Siima Kallasa.
Jeho krajan a estónsky pozorovateľ Toomas Hendrik Ilves sa mieni pýtať na Kallasovu podporu americkej invázie do Iraku. Kallas je veľmi proamerický a chcem zistiť, ako to zladí s trošku iným pohľadom únie na transatlantické vzťahy, hovorí. Niektorí poslanci, najmä nemeckí konzervatívci, tiež zrejme nenechajú na pokoji Kallasovu komunistickú minulosť.
Druhou kontroverznou osobou môže byť podľa European Voice Čech Telička, ktorý nemá plnú podporu vládnej koalície a tiež bol komunistom.
