vnaní s inými reformami ju hodnotia lepšie.
Začiatkom roku 1999 sa začali v Poľsku v malých časových intervaloch štyri hĺbkové reformy - verejnej správy, zdravotníctva, školstva a dôchodkového i sociálneho zabezpečenia. Po dvoch zložitých reformných rokoch musia politici často odpovedať na otázku, či bolo šťastné začínať reformou administratívnej správy a nesústrediť sa skôr na zdravotníctvo či školstvo.
Odpoveď je dosť jednoznačná. Všetky reformy spočívajú v decentralizácii právomocí, čo umožnila práve reforma administratívneho systému. Adresátom reformy verejnej správy, písali a hovorili jej autori, je občan. Ten si želá, aby sa čo najviac vecí týkajúcich sa jeho života a potrieb riešilo v bezprostrednom okolí, kde žije.
V Poľsku teda vzniklo trojstupňové administratívne rozdelenie štátu, na samosprávne obce, okresy a vojvodstvá (kraje) s presne vymedzenými právomocami. Obec dostala okrem iného na starosť základné a materské školy, sociálnu pomoc, riešenie problémov lokálnej infraštruktúry (cesty, kanalizácia, verejné osvetlenie), komunálne a bytové hospodárstvo ako aj výstavbu vrátane bytov.
Kompetencie okresu idú nad rámec právomocí a povinností obce. Priberajú stredné školstvo, sociálnu a rodinnú politiku, dopravu, kultúru, geodéziu, ochranu životného prostredia, verejný poriadok, bezpečnosť, boj s nezamestnanosťou ako aj spoluprácu s mimovládnymi organizáciami.
Vojvodstvo a vojvoda, ako reprezentanti vlády vo väčšom územnom celku, dohliadajú na orgány obce, okresu a samosprávy kraja. V kompetencii takzvaného vojvodského Sejmiku sú vysoké školy, zdravotnícke zariadenia, kultúrne inštitúcie, ale napríklad i dohody prekračujúce hranice a umožňujúce upevňovanie medziregionálnych kontaktov a vzťahov.
Filozofia reformy je v spoločnom záujme. Vytvorením samosprávy vo vojvodstve vznikli právnické osoby, s vlastným rozpočtom, svojimi orgánmi, úradmi a inštitúciami majúcimi na starosti projekty rozvoja regiónu vo všetkých oblastiach, súčasne zabezpečujúce občanovi servis na základe celoštátne platných noriem, predpisov a zákonov. Menšie celky majú vlastnú politiku lokálneho a regionálneho rozvoja.
Centrálna vláda vo Varšave má svoju líniu rozvoja, ale celého štátu. Ak sa zosúladia tieto dve politiky, dochádza k autentickému rozvoju danej oblasti. Cieľom je teda spájať, nie však na základe kontroly, ale na báze spoločného záujmu. Zákony sú formulované tak, že neumožňujú viesť politiku nezávislosti voči štátu. Preto napríklad neexistuje právo určovania vlastných daní, odvodov, príjmov i model rozhodovania o výdajoch vrátane kontroly fungovania systému je pre všetkých rovnaká a záväzná.
Doterajšie skúsenosti v Poľsku hovoria o kritickom postoji občanov k výsledkom reformy. Lepšiemu hodnoteniu nateraz bránia predovšetkým chronicky chýbajúce financie - na všetko, povedal jeden z architektov reformy, zamestnanec kancelárie poľského premiéra a profesor Jagelonskej univerzity v Krakove Miroslaw Stec. Reforma samotná totiž peniaze nezarába. Tie sa dajú len lepšie rozdeľovať a racionálnejšie využívať.
"Podľa verejnej mienky reformované inštitúcie fungujú horšie než pred reformou. Na otázku ďstretli ste sa s nejakými problémami počas vybavovania svojich záležitostí v zreformovaných inštitúciách?ď ľudia odpovedali, že skôr nie," hodnotila Macieja Falkowská, zo Strediska pre prieskum verejnej mienky CEBOS, autorka ankiet Hodnotenie fungovania reformovaných sfér verejného života.
Iba 10 percent účastníkov ankety uviedlo, že sa stretli s ťažkosťami a zároveň nepostrehli žiadne zjednodušenie a nič nevybavujú rýchlejšie. Väčšina - 74 percent Poliakov - je však presvedčená, že administratívna reforma nemala význam pre obyčajného človeka a očakávania boli omnoho väčšie. Podpora reforiem v spoločnosti pred zavedením bola veľká. Po realizovaní zmien nastal zlom.
"Ani teraz sme nedospeli k podpore, akú mala reforma verejnej správy na začiatku. Tri štvrtiny Poliakov konštatuje, že presne nevedia, ako pracujú niektoré nové inštitúcie. Chýbajúce informácie vedú k spoločenskej dezinformácii. To, že väčšina podčiarknutých odpovedí na otázky CEBOS-u znela ďťažko povedaťď, svedčí o tom, že názory spoločnosti na úspechy, alebo nezdar reformy sa len formujú," uviedla Falkowská.
Negatívnym sa ukázalo i presadenie sa kompromisu na základe tlaku zdola, čo spôsobilo, že počet vojvodstiev, okresov i obcí, je väčší, ako by reforma v skutočnosti potrebovala. Záporne vyznel aj morálny faktor, keď záujmy lokálnych elít zatiaľ viac odzrkadľujú osobné hľadiská ako záujmy všetkých.