Televízia Markíza rozpútala pred možným vstupom Vladimíra Železného na slovenský mediálny trh negatívnu kampaň. Riaditeľa českej televízie Nova označila za zločinca.
Železný po odsúhlasení vstupu do slovenskej televízie Global a rozšírení jej frekvencií Markízu za „túto ohováračskú kampaň“ zažaloval.
Boj o veľké televízne médium sa rovná boju o moc. Čím je podiel televízie na trhu väčší, tým viac rastie vplyv a moc sa stupňuje.
Animozita medzi zástupcami konkurenčných televízií je preto sprievodným javom mediálneho priestoru všetkých krajín – či ide o päťmiliónovú krajinu, alebo o viacrepublikové teritórium.
Rozmery, aké nadobudla na Slovensku a v Čechách, sú však hrozivé.
Karty sú na stole, stačí rozdávať
Predstavitelia dvoch silných televízií v týchto krajinách – Rusko so Železným – sa totiž neuspokojili s finančným profitom z úspešných televíznych projektov. U niektorých ľudí chuť s jedlom rastie a tak je to aj s týmito mediálnymi žralokmi jednej postkomunistickej krajiny. Vladimír Železný síce nebaží po priamom zastúpení v štátnej správe, ale je jasné, že chce mať na ňu vplyv. Ako silne pravicovo orientovaný človek už niekoľko rokov viac či menej skryte drukuje Klausovej ODS.
Pavol Rusko chce okrem ovplyvňovania chodu vecí krajinu aj spravovať. To prvé si odskúšal na tvorbe a „predaji“ umelohmotného politického subjektu – SOP a prezidenta Schustera, to druhé by rád doviedol do úspešného konca s vlastnou stranou i osobou v jej popredí.
Čo sa stane, ak sa títo ambiciózni muži stretnú na rovnakom, veľmi malom teritóriu?
Nemožno to odhadnúť. Isté je len jedno – vstup Železného do slovenskej televízie Global môže Ruskovi zamiešať karty nielen v biznise, ale aj v politickom priestore. „Slovenská Nova“ odkrojí Markíze z reklamného koláča, posilnenie jej spravodajských a publicistických relácií zmenší aj doterajší koaličný potenciál Ruskovho politického subjektu. O ANO sa až doteraz hovorilo, že ho bude mať aj v prípade tesného prekročenia prahu zvoliteľnosti, päťpercentnej hranice. A navyše sa v kuloároch pošepkáva, že hovorca ministerstva kultúry Puchý musel rezignovať, pretože medializoval neverejné rokovania zástupcu Vladimíra Železného v SR Richarda Rybníčka s ministrom Milanom Kňažkom – podpredsedom SDKÚ pre mediálnu politiku.
Boj dvoch gigantov? Kto čo stratí
Železný si nástup na Slovensko načasoval skvele – na začiatok roka 2002, na čas najhorúcejšej predvolebnej kampane ponovembrových dní. Ak sa vtedy rozpúta aj boj týchto stredoeurópskych mediálnych magnátov, môže to jednému z nich nalomiť väz.
Kto stratí viac, je jasné už dnes. Železný môže stratiť povesť úspešného mediálneho mága, Rusko aj dobrý biznis, aj politickú kariéru.
Obaja títo páni pritom karty hrať vedia. Nie síce s noblesou, ale dobre.
Železný – ČT
Vladimír Železný bol od vzniku televízie Nova v striktnej opozícii voči všetkým vedeniam ČT – a tie sú iné skutočne každú chvíľu. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že nebulvárne periodiká a väčšina intelektuálnej obce drukujú ČT a Novu zatracujú. Zároveň je však pravda, že všetci programy českej komerčnej televízie do detailov poznajú – a teda zrejme sledujú. Povaha sporu medzi ČT a šéfom Novy je aj v komercionalizácii verejnoprávnej televízie, aj v bipolárnom poukazovaní na objektivitu spravodajstva. Kým Nova často vo svojich spravodajských reláciách glosuje až kritizuje konanie hlavy štátu, s ktorou je Železný v nepísanom spore, spravodajstvo ČT pripustilo v decembrovom štrajku spred roka úvahy o ideovom prepojení svojich redaktorov s niektorými vtedajšími zástupcami štvorkoalície a ČSSD. Momentálne sa Železný na margo ČT príliš nevyjadruje – svoj názor na osadenstvo verejnoprávnej televízie transparentne preukázal dosadením Jany Bobošíkovej do politickej diskusnej relácie TV Nova ako moderátorky. Bobošíková bola v čase minuloročného štrajku redaktorov spravodajstva a publicistiky ČT šéfredaktorkou, proti ktorej protestovali.
Železný – Prima
V čase vstupu televízie Prima na český trh boli reakcie Novy na novú komerčnú televíziu takmer hysterické. Keď sa ukázalo, že Prima nie je príliš konkurencieschopným partnerom, hystéria opadla. Hranice animozity medzi Novou a Primou sa nadobro vymazali približne pred rokom. Odvtedy sa špekuluje, že Železný je s Primou prepojený alebo jej minimálne pomáhal pri získavaní investorského zázemia. Novou moderátorkou spravodajstva Primy sa pred pár dňami stala redaktorka, ktorá moderovala spravodajstvo Jany Bobošíkovej na ČT v čase, keď bola väčšina spravodajcov v štrajku. Aj Bobošíková pracovala istý čas v blízkosti šéfa ODS Václava Klausa.
Rusko – Materák (STV)
Markíza Pavla Ruska kritizovala nové vedenie Milana Materáka hneď od jeho nástupu – a to minimálne tak agresívne, ako kritizovala vedenie STV za Igora Kubiša. Spočiatku to mohlo mať dva dôvody. Prvým bolo, že v Rade STV neuspel kandidát na riaditeľa Vladimír Repčík (súčasný šéf TVM), o ktorom sa špekulovalo, že by televíziu nemusel viesť ako konkurenčný subjekt, ale ako partnera Markízy. Druhým mohol byť strach z konkurencieschopnosti STV voči Markíze – už po niekoľkých týždňoch sa však ukázalo, že nebol opodstatnený. Po počiatočnom štádiu averzie medzi dvoma zástupcami silných televízií na Slovensku sa situácia stabilizovala, Pavol Rusko našiel s Milanom Materákom spoločnú reč. Krátky čas pred Ruskovým vstupom do politiky vraj mohol Materák akceptovať aj niektoré želania spolumajiteľa Markízy – STV mala uvažovať o spolupráci s Erikou Vincourekovou či Andreou Vadkerti, ktoré museli z Markízy odísť, verejnoprávna televízia nakoniec neangažovala do svojich radov ani jednu z nich. Momentálne sú vzťahy medzi Pavlom Ruskom a Milanom Materákom korektné.
Rusko – Lengyel (TA3)
Po odchode Martina Lengyela z Úradu vlády ponúkol Pavol Rusko bývalému hovorcovi premiéra spoluprácu – jednou z alternatív malo byť vedenie spravodajstva rádia Okey. Keď Lengyel odmietol a rozhodol sa vytvoriť vlastnú spravodajskú televíziu, vzťahy medzi ním a Ruskom výrazne ochladli. Z Markízy musela odísť Lengyelova priateľka, moderátorka Televíznych novín Andrea Vadkerti. Po Ruskovom vstupe do politiky však našli spolumajitelia dvoch televízií minimálne formálny spôsob komunikácie a šéf ANO sa zrejme rozhodol pre „pakt o neútočení“.
